Jednou z takýchto "deformácii" je aj pochopenie vzťahu "Boh - prikazania - človek".
Nie raz som sa stretol s hláškou typu: "Boh nám dáva prikázania, a ked ich neodržíš pôjdeš do pekla. toto je vynucovanie si poslušnosti a nespravodlivosť ak sa rozhodnem inak." Vlastne inými slovami, hovorí o tom, že Boh dal prikázania na to, aby nás mohol vyselektovať kto aký je, a potom nás pohádzať do pekla.
Pravda je však úplne iná. Boh dáva otázku "Chceš sa mať dobre alebo zle? Ak chceš sa mať dobre, dodržuj tieto prikázania." Čiže je to naše rozhodnutie, ako sa chceme mať v živote.
Prvá, tá nesprávna, definícia hovorí, že cieľom života je plniť prikázania, tá druhá hovorí, že človek má slobodnú vôľu. čiže to, ako sa máme v živote je závisle od toho sa sami rozhodneme. A aj to kam po smrti pôjdeme, je závisle od toho nakoľko dôverujeme Bohu, že Božie prikázania sú tu na to, aby nám pomáhali, a nie aby sme boli ich otrokmi, ako si to mnohoráz neveriaci o veriacich myslia.
