Nevypočutá modlitba

V jednom z čítaní v nedavnej dobe bola aj táto veta:
Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modl itbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. Mk 11,24

Poznáte to, že? koľko ráz sme o niečo nutne prosili, potrebovali a tak.O čo horšie sklamanie bolo keď nám táto prosba "nevyšla" a my snahnevaním pohľadom na kríž vravíme: "Prečo si ma nevypočul? šak v sipovedal, že keď budeme prosiť v tvojom mene a že ked to budeme prosiť vmodlitbe tak nám to vyplníš, tak prečo....". Možno i nemá výčitka vtomto znení ide hore k nebu.
Niektorých to znechutí "To je zbytočnosť, aj tak ma Boh nikdy nevypočuje".... niektorí si ponadávajú, niektorí skúšajú ďalej.
Ale zaujímavosťou je, že chybu hľadáme v prijímači - v Bohu. "Boh jetaký, Boh je onaký " keď nás nevypočuje. Ako môže potom taký Bohexistovať , keď nevyplní naše prosby?
Ale v skutočnosti je problém vo vysielači - v nás. a to v minimálne vdvoch možnostiach. Buď vnímame Boha ako nejakú čarovnú skrinku, doktorej miesto korunačky hodíme modlitbu , a hneď čakáme že vypadne trebárs červené ferrari.
Ďalšou možnosťou je to, že si neuvedomujeme jednu základnu vec - asice, čo je to modlitba. Je modlitba tým, že prídem za Bohom,nadiktujem mu zoznam, ktorý mi ma do budúceho stretnutia zaobstarať aak nie, tak kašlem na neho? nehovoriac o postoji vydierača - "ak mamiluješ, tak musíš toto", "ak ma nevypočuješ, prestanem chodiť dokostola" a mnoho podobných postojov.
A tak ku koncu sa vlastne dostávam k tomu čo, som mal chuť prezradiť nazačiatku. Boh nevypočuje "našu modlitbu" z jedného prosteého dôvodu.Proste my si len myslíme, že sa modlíme, ale v skutočnosti to animodlitbou nie je.