Častokrát vidím obojtranné predsudky - tak veriaich na neveriacich ako aj neveriacich k veriacim alebo medzi náboženstvami, či vramci jedného náboženstva medzi rôznymi skupinami. Problém je však ten, že často tieto predsudk vedú k nezmyselnému odsudzovaniu, nenávisti a vzájomnej zlobe. A mnohoráz zbytočnej agresivite. Je to správne?
Netvrdím, že máme byť nadšení jeden z druhého, ale trocha viac tolerancie a rešpektu by nezaškodilo. Obojstranne, aby som neukazoval na druhých a sám nebol "kvietok", lebo aj ja často na to zabúdam.
Možno je o aj strachom z druhého, z nepoznaného, či závisti, že druhý je na tom lepšie Ťažko povedať prečo. Ale je jasné, že nenáviť, odsudzovanie, agresivita sú niečim negatívnym v našich vzťahoch. Niečo čo nás uzatvára do nás samých. A niečo, čím ubližujeme druhým i sebe. A my predsa nechceme, aby nám bolo ubližované. Nie je to paradox, že nechceme si ubližovať a re konáme tak,aby sme s ublížili? prečo teda nezahodiť predsudky, zaožené na nepravde? Prečo nepristupovať k druhému radšej s láskou, dôverou a porozumením?
