Príďte takí, akí ste

Potriasol som neveriacky hlavou. Nemohol som byť na tom správnom mieste.Tu
niekto ako janemohol byť vítaný.
Dostal som pozvánku niekoľkokrát od rôznych ľudí a napokon som sa rozhodol
pozrieť si to miesto.Toto však nemohlo byť ono.
Chvatne som sa pozrel na pozvánku, ktorú som žmolil v rukách. Prečítalsom
si posledné slová:"Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné."

Vyhľadal som adresu. Áno, bol som na správnom mieste.
Nazrel som znovu cez okno a uvidel miestnosť plnú ľudí, ktorí žiarili
radosťou. Všetci bolislušne oblečení v peknýchšatách a zdalo sa, že sú až
nezvyčajne čistí,
keď obedovali v tejtoskvelej reštaurácii.
Zahanbene som sa pozrel na svoje zničené, roztrhané oblečenie, pokryté
fľakmi. Bol som špinavý,v podstate som vyzeral oplzlo. Šíril sa zo mňa
hnilobný zápach a
nevedel som sa zbaviťšpiny, ktorá sa do mňa zažrala. Keď som sa otočil na
odchod, zrazu
sa mi pripomenulislováz pozvánky: "Príďte takí, akí ste. Sako nie je
potrebné."

Rozhodol som sa skúsiť to. Pozbieral som všetku odvahu, ktorú som v sebe
dokázal nájsť a otvorildvere reštaurácie. Pristúpil som k mužovi za
prepážkou.
"Vaše meno, pane?" spýtal sa ma s úsmevom.
"Jimmy D. Brown", zamrmlal som bez toho, aby som sa naneho pozrel.
Zastrčil som si ruky čo najhlbšie do vreciek a dúfal som, že skryjemtie
hrozné škvrny. Zdalosa, že muž si nevšimol, akýsom celý špinavý.
"Výborne, pane. Máte tu na vaše meno rezervovaný stôl. Prajete si,aby som
vás k nemu zaviedol?"
Nemohol som veriť vlastným ušiam. Usmial som sa od ucha k uchu a povedal:
"Áno, samozrejme!"
Zaviedol ma k stolu a naozaj, bola tam menovka s mojím menom napísaná
tmavočervenou farbou. Keď som si prezrel menu, zistil som, že podávajúsamé

dobré veci:
pokoj, radosť,požehnanie, odvahu, istotu, nádej, lásku, vieru a
milosrdenstvo.

Uvedomil som si, že to nie je obyčajná reštaurácia! Nalistoval som
začiatok menu, aby som zistil, kde vlastne som. Miesto sa volalo
Božiamilosť!
Muž sa vrátil a povedal: "Odporúčam vám Špecialitu dňa. V nejdostanete
porciu zo všetkéhov tomto menu."
"Robíš si zo mňa srandu?", pomyslel som si, "chceš týmpovedať, že toto
VŠETKO môžem mať?"
"Čo je špecialita dňa?" spýtal som sa s očividnou radosťouv hlase.
"Spasenie", znela odpoveď.
"Tak si ju prosím", takmer som zakričal.
Hneď ako som to vyslovil, radosť ma opustila. Pocítil som nepríjemnú
bolesť v žalúdku a z očí mi vyhŕkli slzy. Medzi vzlykmi som vykoktal:
"Pane, pozrite sa na mňa. Som špinavý a odporný. Som nečistý anezaslúžim
si nič z tohoto.
Rád by som to všetko mal, ale... ale nemôžem si to dovoliť".
Muža to vôbec nezaskočilo. Znova sa usmial. "Váš účet už zaplatiltamten
Pán", povedal a ukázal smerom k prednej časti miestnosti. "Volása Ježiš."
Otočil som sa a uvidel muža, ktorého prítomnosť akoby osvetľovala celú
miestnosť.
Takmer som sa na neho nedokázal pozerať. Zbadal som sa, ako idem k nemua
trasúcim sa hlasom šepkám: "
"Pane, budem umývať riady alebo zametať podlahu alebo vynášaťodpadky.
Urobím, čo bude
v mojich silách, aby som sa vám za toto všetko odplatil."
Muž roztiahol ruky a povedal s úsmevom: "Syn môj, všetko toto jetvoje, ak
prídeš ku mne.

Spomeň si, tento stôl je rezervovaný na tvoje meno.
Všetko, čo musíš urobiť, je prijať tento dar, ktorý ti ponúkam."

Šokovaný som mu padol k nohám a zvolal: "Prosím, Ježiš...prosím,vyčisti
môj život. Zmeňma, dovoľ mi sedieť za tvojím stolom! Daj mi nový život!"

V tej chvíli som začul slovo: "Dokonané!"
Pozrel som sa na seba. Mal som na sebe bielo rúcho a celé moje telo bolo
žiarivo čisté. Stalosa niečo zvláštne a zároveňnádherné. Cítil som sa ako
vymenený. Akoby zo
mňa spadol balvan.Sedel som za Jeho stolom.

"Podáva sa Špecialita dňa", povedal Pán, "spasenieje tvoje."

Sedeli sme spolu a dlho sa rozprávali. Veľmi som si užíval čas, ktorýsom
s ním strávil. Povedalmi mne zo všetkých ľudí, že by bol rád, keby som sa
sem
vracal čo
najčastejšie, vždykeď budem potrebovať pomoc od Božej milosti. Jasne mi
vysvetli, že
túži, aby som s nímtrávil čo najviac času.

Keď sa priblížil čas môjho odchodu do reálneho sveta, ticho mi zašepkal:
"A ešte niečo. Ja som stále s tebou." Potom mi povedal niečo,na čo nikdy
nezabudnem.
Povedal: "Dieťa moje, vidíš tieto prázdne stoly po celej miestnosti?"
"Áno, Pane. Vidím ich. Čo to znamená?", spýtal som sa.
"To sú rezervované stoly... ale ľudia, ktorých mená sú na menovkách,
neprijali pozvanie naobed. Bol by si taký láskavýa doručil tieto pozvánky
ľuďom, ktorí sa k
nám ešte nepripojili?"spýtal sa Ježiš.
"Samozrejme", povedal som s nadšením a vzal si pozvánky.
"Choďte teda ku všetkým národom", povedal a otočil sa k odchodu.

Vošiel som do Božej milosti špinavý a hladný. Poškvrnený hriechom.
Moja spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Ježiš ma však očistil.
Vyšiel som von ako úplne nový človek...oblečený do bieleho, do Jeho
spravodlivosti. Pretododržím svoj sľub, ktorý somdal Pánovi. Pôjdem a
budem
šíriť Jeho slovo.
Budem zvestovaťevanjelium...doručím pozvánky. Začnem hneď s tebou.

Bol si už v Božej milosti? Máš tam rezervovaný stôl na svoje meno. Tuje
pozvánka...

"Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné..."