Poznám viacerých ľudí, prakticky aj sám patrím medzi nich, ktorí sú takí najmúdrejší keď treba niečo robiť "ja by som to urobil takto" "toto musíš urobiť podľa mňa" a podobné hlášky. Najmä keď sa vo vedení podniku stretneme s človekom, ktorí je múdrejší ako ostatní manažéri, ekonomovia atd. Proste vieme kam to vedie - od desiatim k piatim.
Je veľa iných situácii ked sme sa spočiatku snažili riešiť siutácie "podľa mňa". Ťažko povedať, ale nie vždy to určite viedlo k dobrým výsledkom. Komu niet rady, tomu niet pomoci, vzniklo asi o ľuďoch, ktorí sa z tohoto nepoučili.
Múdry sa poučí z chýb druhých, sprostý z vlastnych chýb a úplne hlúpy sa nepoučí vôbec. To je asi také najpresnejšie zatriedenie, ktoré sa vyskytuje v živote. Ale to, že sa vieme poučiť, znamená, že sa podriaďujeme niečomu inému ako len svojmu "rozumu".
Podobne je to aj v živote aj o vzťahu k Bohu. Radi by sme smerovať svoj život určitým smerom. Načo sa klamať, každý z nás by sa mal určite rád ako v raji, a hlavne bez problémov. Možno už by sme sa aj tak mali nebyť nášho "rozumu", našej pýchy a našej predstavy o tom, čo to znamená sa mať dobre. Nechcem tým tvrdiť že mať 10 milionov na konte je zle(hneď by som to aj ja bral taký účet vlastniť), to zas nie, ale nie je to vždy to naj.
Problémom toho všetkého je to, že si myslíme, že smrťou všetko končí, že ak si neužijeme teraz tak už potom nikdy. A možno by sme si aj potom užívali oveľa viac, keby sa rešpektovali(nielen zopár jednotlivcov) Božie prikázania, ktoré su tú nie na to, aby nás obmedzovali, ale aby nás upozornili, že to naše konanie nie je správne. Presne tak, o tom je to "staň sa vôľa Tvoja(Božia)". Aby sa poučili už vopred. A ptom vieme, že porušenie a porušovanie týchto prikázaní vedie k záhube. Nemusí ísť pritom ani o históriu, súčasnosť a okolie nám to ukazujú stále.
A pritom Božie prikázania nie sú o tom, aby nám ubližovali, ale aby nám pomáhali sa mať lepšie.
Prečo sa potom neviem podriadiť Božej prozreteľnosti a toho kam nás vedie, ale sa bránim? a bránim sa dobru. Prečo sa neustále snažím presadzovať svoju vôľu, aj keď viem že tá moja vôľa nie je správna?
Nechcem tým tvrdiť, že človek by mal byť hnilý, lahnuť si na posteľ, a tváriť sa "tak nech sa deje čo chce", tu nejde o to. a nejde o to, aby človek nemal svoj život vo svojich rukách, ale o to, aby keď videl značku "zákaz vjazdu" aby tam proste nevbehol. Lebo ani na cestách nie sú dopravné značky len tak hala-bala(aj keď nieekdy mam ten pocit a niekedy mi teda poriadne skomplikujú život), ale sú tam preto, aby ma vopred upozornili či chránili pred nebezpečím a vďaka ním sa predchádzalo nehodám či zmätkom na cestách. Proste tú istú fuknciu tu potom plnia aj Božie prikázania. A dobre viem, že uposluchnutím dopravných predpisov to vedie k zlu, aj napriek tomuže nemám na sebe odskúšané k akému. A pokiaľ sa vieme podriadiť dopravným predpisom, o ktorých vieme že sú dobre, prečo nevieme pochopiť, že aj podriadenosť Božej vôli nás tiež chráni?
