človek je ako studna, a jeho láska je ako voda. Každý chce, aby tá jeho studna bola plná, a aaby tú vodu ktorú poskuytuje mala zmysel. často sa však stane, ked sa dvaja zídu, že ten jeden by chcel len prijímať vodu, lebo tej svojej ma nedostatok. hm, ale problem je že ani ten druhý jej nemá nadbytok. Je jasné, že sa bude brániť ked mu voda bude dochádzať, tak sa bude brániť silou mocou aby mu nedošla.
Oproti tomu však stoja slova Pána Ježiša: "Kto žízni, nech príde ku mne a pije, nebude smädný naveky." Ježiš by nemal byť len zdrojom čistej vody, a takisto my by sme nemali byťiba konzumenti tejto vody,a le mal by byť Ježiš aj ten, ktorý premieňa nás a našu studnu, či vodu na piotnú a čistú. častokrát síce načerpáme od Ježiša čistú vodu, ale o z toho, že ju aj hned zamútime tou našou špinavou?
Tým, však že neustále prečerpávame vodu, a necháme Ježiša, aby odčerpal tú našu špinavú vodu, a bolestivými zákrokmi vybral to bahno z nás, to bahno , ktoré nneustálôe múti aj sebačistejšiu vodu-lásku, tak tým je väčšia šanca, že aj z nas raz bude čistá studnička. Samozrejme, aj my sme ľudia a aj pri sebaväčšej čistote sa nam podarí vmiešať trochu kalu.
Je teda na nás, aby sme nechali Ježiša, aby vybral z nás to bahno, aj za cenu občasnej bolesti, aby sme ľudom mohli ponukať čistú vodu. A uvidíme, že potom v nás bude nieeln čistá voda, ale že aj z druhých studní budeme môcť piť z čistej vody, lebo naša čistá voda, bude filtrovať tu špinavu vodu v druhých.
Náš spôsob života je vššak iný. Čerpáme do seba vody, len aby sme zakryli bahno v nás, bojíme sa toho, aby to bahno sa vysušilo a bojíme sa toho, čo to bahno odkryje, keby ho Ježiš odstránil. A tak čerpáme a čerpáme od druhých, hoc aj nakazenú vodu, len nech nemáme suchoty. Len na jednu vec pritom zabúdame: že sme ako koníky ktoré spasu celu úrodu a odídu ďalej ked už niet odkiaľ čerpať energiu. Tak aj my zabúdame, že ak aj my čerrpáme vodu z jednej studne, tak skôr či neskôrmôžme odhaliť bahno toho druhého. A zabúdame, že aj ten druhý potrebuje vodu k svojmu životu. Vadí nám, ak ten druhý má už suchoty, nedokáže nas naplnať svojou vodou, ale pritom sme len z neho čerpali a nepomohli sa mu naplniť ked to on potreboval.
Nesprávajme sa k sebe teda ako sebci, lebo tým že dávame lásku druhým, dávame ju aj sebe, skrze tých druhých.
A čo je najdôležitejšie? Ježiš je pramen lásky ktorý nikdy nevysychá.
