
Francesco, žil v stredoveku, už tu by ho pár ľudí asi poslalo preč, ako nejakého "tmára".
Francesco miloval Boha, už za to by ho niektorí považovali za blázna.
Francesca by niektorí dnes nazvali fanatikom, kedže miloval Boha nadovšetko a robil všetko kvôli Bohu, neustále sa modlil, kázal a hovoril o Bohu a podobne. By ho nazvali posadnutým, a naisto by ho poslali niektorí ľudia na psychiatriu sa preliečiť. Hoci keď sa dnes zaľúbi dievča do chalana(alebo naopak) tak sa správa oveľa horšie. Je zaujímavé, že zaľúbených na psychiatriu nepošleme.
Francesco, chcel žiť a žil v chudobe, vzdal sa majetku, aby mohol byť s Bohom. Dnes? Ľudia by asi nechápali keby niekto urobil podobne, o to zvlášť, že všetko sa točí okolo peňazí. Takého človeka by považovali asi aj za niečo horšie od blázna. a aj slovo fanatik by bolo slabé akým by sme ho nazvali.
Francšesco dal sľub čistoty, chel žiť nielen v čistoe fyzickej(bez sexu), ale aj v čistote myšlienok. Dnes by spustili ľudia masovu kampan že sa to neda, že ide proti prirodzenosti a podobne.
Francesco si zvolil poslušnosť. V dnešnom svete je to pokladane za samovraždu, lebo len ten kto má moc a rozhoduje, ma šancu prežiť. František sa tejto šance vzdal. Tak ako my. Hoci si to možno mnohoráz neuvedomujeme.
Francesco miloval ľudí, chcel žiť v spoločenstve. Asi tiež ďalší protiklad k tomu, čo robíme dnes. Uťahujeme sa a uzatvarame sa do svojej ulity. Snažíme sa byť nezávisly od druheho, nehovoriac o zatvarani dvier pri prosbe o pomoc. Teda česť výnimkam.
Dalo by sa pokračovať. žil proste presne opačne ako žijeme dnes. Vlastne aj vo svojej dobe išiel proti prúdu. Sťažujeme sa však na "temný stredovek" a pritom žijeme stále rovnako ako v tej dobe a stále máme tie isté hodnoty, spôsoby žitia. Teda ak odsudzujeme tu dobu, odsudzujeme len samých seba.
Čo je však potrebné, je si uvedomiť, že ked ľudia ako sv. František dokázali žiť v extrémnej chudobe, extrémne sa zriekol sexu, extrémne sa podriadil poslušnosti, tak by sme my nemali mať problemy sa vyrovnavať s podmienkami ktoré sú ďaleko slabšie a lepšie ako ich mal sv. František. Nemožnmo sa vyhovárať, že on bol svätý, či možno "vyvolený", Boh nám tú silu a možnosť dáva aj dnes. A dáýva ju každému z nás, tak je len na nás či si vyberieme život s Bohom - plní šťastia a radosti, alebo či sa rozhodneme pre smútok a plač. Nejde o to, že Francesco nemal ťažkosti, alebo o to, že by ich ľahko prekonával, ale ide o šťastie, ktoré nemôže nikto zobrať - mal Boha.