Uvedomujem si to práve preto, lebo posledne dni trávim viacmenej ležérne: spánok jedlo komp spánok a stále dookola.Samozrejme, že to prináša so sebou jednu pre mňa najhoršiu vec v živote : nudu. Vtedy si najviac uvedomím: ja chcem žiť, pracovať, existovať naplno. Ale viem, že sa mi stal aj opačný extrém: existoval som tak rýchlo že dni či týždne mi uleteli veľmi rýchlo. čomu sa teraz čudujem, je aj to, že je už júl a ešte prednedávnom som slávil Vianoce alebo Veľkú noc. a pritom posledné dni sa vliekli jak slimák na drsnom papieri.
Máme žiť kým umrieme. ale koľkí z nas žijú? Skôr prežívame. Naháňame sa za peniazmi, sme v jednom kolotoči, len aby nás nevyhodili z práce, či doma makáme(zväčša ženy), aby nás zvyšok rodiny neodsúdil, či nám nevynadal, že niečo nie je tak ako sú na to zvyknutí - za nepodarenú večeru, niečo nevypraté alebo nevyžehlené a pod.
Mať čas a oddýchnuť si - akokeby to dnes bola len výsada tých, ktorí si to môžu dovoliť. A pritom odpočinok je to, čo potrebujeme.
Mnohí si zas myslia, že uživanie si života spočíva v neustalom odpočinku a užívan si všetkých možných druhov radosti. Samozrejme, prehnane, čo človeka vovedie do nudy a hľadá všelijaké rôzne spôsoby, aby sa rozptýlil.
Neviem ako ostatní, al epre mňa žiť znamená žiť pre druhého, byť s ním šťastný, a naplno sui uvedomovať svoje konanie, byť zodpovedným a môcť sa slobodne rozhodnúť. Asamozrejme, uživať si radosti života, bez toho, aby som mal z toho neskôr zlé svedomie. Však za čo mi stojí radosť z niečoho, ked ma robí tá radosť nepokojným? Čo z rozptýlenia, ked viem že som niekomu ublížil? čo z radosti, o ktorú sa nemôžem s niekym druhým podeliť? čo z radosti, ktorá ma robí osamelým? Čo z radosti, vďaka ktorej žijem v strachu? čo z radosti, ktorá mi nedovoľuje sa tešiť zo života? Každá radosť, hoci môže byť krásna, nemusí byť zakaždým aj tá správna.
Žiť teda znamená vedieť tu správnu mieru - kedy, koľko a čoho si môžem dopriať a dovoliť. A hlavne žiť znamená uvedomovať si realitu okolo seba, uvedomovať si to čo robím a konám. Vtedy tá radosť, je aj dlhšia, aj krajšia. A navyše, žiť znamená byť slobodným pre tento okamih(pre súčasnosť) - totiž nebyť a nežiť v minulosti, a nebyť a nežiť tým čo ešte len bude, nežiť vvo virtuálnom svete nejakých problémov. a hlavne najviac žijeme, ked tú prítomnosť žijeme pre milovanú osobu,
Pravé žitie, je žitie v Bohu. lebo len vďaka Bohu je možné žiť prítomnosťou a v realite, bez zbytočných strachov a emócii, ktoré by nás vovádzlai do úteku pre žitím.
Slovami sv. Františka: "Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame na seba –nachádzame seba samých; len keď odpúšťame - dostáva sa nám odpustenia;len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu" chcem na záver povedať len toľko, že "život je príliš krátky aby sme boli sebcami"(sv. Matka Tereza), lebo "naším povolaním je láska"(sv. Terezia z Lissieux).Pravý život je teda vtedy keď milujeme. a o to viac, o koľko milujeme Božou láskou. Lebo len vtedy máme život v sebe, a máme ho v sebe hojnejšie.
"Sláva Ti Bože, že nás tak miluješ"
Život = Láska Láska = Život
