Slovom dlhý, mám na mysli niekoľkohodinový. Napríklad 4h+. Samozrejme pre niekoho môžu byť aj tie štyri hodiny utrpením, no možno mu pomôže niečo z toho, čo robím pravidelne aj ja. Spísal som zoznam všetkého, čo mi pomáha absolvovať dlhé cesty, najmä lietadlom. Ak cestujem iným dopravným prostriedkom, tak sledujem svet za oknom. To ma zvyčajne unaví dostatočne natoľko, že po čase zaspím.
Vrátim sa však k tým lietadlám. Existuje celkom dosť tipov, ktoré pravidelne aplikujem. Niektoré som odkukal od iných cestujúcich, iné som zas našiel v článkoch od ďalších cestovateľov, no a niektoré som rokmi vynašiel sám. To budú zrejme tie najdivnejšie, zo zoznamu.
Ak ťa teda čaká dlhý let alebo celkovo nezvládaš presuny z bodu A, do bodu B, keď nie si práve šofér, tak si pozri zoznam toho, čo robím na svojich cestách aj ja. Ver či never, už mnohokrát som práve vďaka tomu bravúrne zvládol napríklad aj 14 hodinový let zo Singapuru do Londýna. Netvrdím, že musíš urobiť všetko, no niečo ťa možno zaujme. Všetko aplikujem počas ciest nízko nákladovými spoločnosťami alebo v ekonomickej triede (v tej najlacnejšej).
Ak je to možné, tak si letenku kupujem priamo cez leteckú spoločnosť, s ktorou mám letieť. Niektoré ešte stále ponúkajú bezplatný výber vlastného sedadla. Ak to je za zanedbateľný poplatok, tak to využijem tiež. Ver mi, že tie 2-3€ veľmi oceníš počas 10 hodinového letu.
Na Check-inn si vyberám tú radu, ktorá vedie k zamestnancom s milým výrazom v tvári. Je tam väčší predpoklad, že budú ochotní. Ak je skoro ráno alebo neskoro večer, tak sú unavení a tvária sa všetci rovnako. Vtedy idem radšej k žene, ako k mužovi. Verím, že ženy sú priateľskejšie.
Usmievam sa. Tak priateľsky, nie ako debil. Ak mi zamestnanec úsmev opätuje, tak sa púšťam rýchlo do konverzácie s tým, že sa spýtam ako sa daný človek má „How are you?“ Keď vidím na pracovníkovi únavu, ihneď chrlím otázku, či je unavený „Tired?“ (chápeš, empatia). Niekedy zamestnanca oslovím aj menom, ktoré ma na štítku. Podľa reakcie pokračujem v konverzácii. Ak je všetko ok, tak sa spýtam či je lietadlo plne obsadené. Ak áno, tak zisťujem, či je možné dostať nejaké dobré miesto na sedenie, lebo som unavený. Ak lietadlo nie je plne obsadené, tak si neskôr sadnem kdekoľvek po tom, ako sa dostanem na palubu.
Mám rád kávu. Počas cestovania sa jej však vyhýbam. Telo chcem maximálne unaviť a pripraviť na dlhú cestu. Takže v deň, keď mám letieť, si ju proste nedám. Ani na palube. Na letisku sú naozaj skvelé kaviarne, no radšej si tam dám niečo iné, aby som v lietadle ľahšie zaspal.
Ak to okolnosti dovoľujú, tak si nedoprajem ani spánok. Takže noc pred cestou proste nespím. Pozerám filmy, pracujem, stretnem sa s kamarátmi... Proste hocičo, čo ma dostatočne zabaví a unaví zároveň. Toto pomáha na 120%
![Obrázok blogu]()
(zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)Ak si môžem vybrať miesto na sedenie, tak volím uličku. Áno viem, že pohľad na svet cez okienko lietadla je vždy skvelý, no na dlhej ceste mi vyhovuje viac ulička. Dajú sa v nej lepšie vystrieť nohy (až po tom, ako letušky porozdávajú všetko zo svojich vozíkov). Ale! Ak sedím pri okne a chcem ísť na toaletu (to je vždy) tak nerád kvôli tomu zobudím tých, čo sedia vedľa mňa. Nevadí mi, ak oni zobudia mňa.
Ak je to možné tak si vyberiem sedadlo v zadnej časti lietadla. Väčšina aerolínii usádza rodiny alebo malé deti do prednej časti. Stačí, ak len jeden malý pasažier začne plakať, tak vpredu toho moc nenaspím. Vzadu to takmer vôbec nepočuť.
Ak sa nepodarilo nič z predošlých praktík, tak sa posadím na miesto, ktoré som dostal. Niekedy sa to dá stihnúť ešte pred vzletom, no niekedy až po štarte. Preto dávam pozor na to, ako sa dohovárajú cez reproduktory letušky a kapitán. Ak sa lietadlo ešte nepohlo a stojí na svojom mieste, so zhasnutými ukazovateľmi pripútania sa, tak je šanca na zmenu miesta. Keď počujem z reproduktorov „Boarding completed“ tak sa rýchlo premiestnim na iné miesto, ktoré som si vopred vytipoval. Týmto povelom si dávajú vedieť letušky a piloti, že všetci pasažieri sú už na palube. Takže ak som videl nejaké dobré, voľné miesta, nikto ich už neobsadí a presuniem sa tam.
Niektoré letušky ma však už párkrát vrátili na pôvodné miesto. Takže po tom, ako lietadlo vzlietne a zhasne signalizácia pripútania sa, zmením svoje miesto. Dvoj alebo dokonca troj-sedačka, ktorá je voľná, je niečo, ako malý zázrak, kde si ľahnem a omnoho lepšie sa vyspím v prirodzenejšej polohe.
Dlho som sa smial so všetkých tých, čo na letiskách nosili okolo krku vankúš v tvare podkovy. Raz som ho však vyskúšal aj ja a odvtedy sa bez neho nepohnem. Teda ak ho nezabudnem. Je to naozaj skvelá vec a mal som si ho zadovážiť omnoho skôr. Oplatí sa zainvestovať, ak často cestuješ.
Pripravím sa aj vhodným oblečením. Väčšinou je počas letu silná klíma, takže dlhé nohavice aj rukávy. Ak mi je zima, tak použijem aj deku, ktorá je takmer na všetkých dlhých trasách. Pozor na nízko nákladové spoločnosti! Tie deku nedávajú (flyscoot je ponúka pri kúpe letenky a ak si ju nezaplatíš tak ti ju proste nedajú a budeš „mrznúť“. To som videl na vlastné oči na trase Singapur – Atény)
![Obrázok blogu]()
(zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)Pred vstupom do lietadla si dám čisté ponožky a počas letu sa vyzujem.
Ak sa počas letu zobudím, na akýkoľvek podnet a nedarí sa mi opäť vrátiť do stavu „hybernácie“ tak nezúfam. Som pripravený. Poslúži mi kniha, ktorú môžem čítať. Kreslím si, stiahnem si do telefónu nejakú hru alebo film a krátim si čas takto.
Vždy mám vlastné slúchadlá. Raz som cestoval autobusom z kambodžských hraníc do Bangkoku. Vedľa mňa bola veľmi milá staršia pani. Ponúkla ma jedlom, usmievala sa na mňa. Naozaj bola super. Ale! Celú cestu robila taký ten odporný cmukajúci zvuk, keď niečo uviazne medzi zubami. Presne každých 20 sekúnd. Od zúfalstva som to počítal. Bol som presvedčený, že ak v cieľovej zastávke obaja vystúpime živí, tak to bude moja najlepšia škola trpezlivosti v živote. Podarilo sa a ja už nosím radšej slúchadlá. Odvtedy sa mi to vyplatilo niekoľkokrát. Škrípanie zubov, opäť cucanie zo zubov, mľaskanie... No všetky tieto zvuky, ktoré z duše nenávidím sú minulosťou.
Lepšie letecké spoločnosti ponúkajú bezplatne nápoje počas celého letu aj v ekonomickej triede. Našťastie nepatrím medzi tých, ktorí potrebujú veľa alkoholu na to, aby sa opili. Takže si párkrát vypýtam pivo alebo víno. Z toho som rýchlo opitý a preto aj rýchlo zaspím.
Ak mám prestupový let na nejakom inom letisku, tak nesedím, ale stále sa prechádzam a chodím. Nepoužívam ani eskalátory a výťahy. Chcem sa čo najviac unaviť, a potom zasa keď nasadnem do ďalšieho lietadla, tak je vyššia šanca, že znovu zaspím
Počas celého letu sa snažím byť veľmi priateľský a milý ku každému. Na všetkých sa usmievam. Ak mi niekto opätuje úsmev, tak sa s ním dám do reči. Na svete kolujú milióny príbehov, ako sa v lietadle stretli dvaja neznámi ľudia a neskôr sa z nich stali napríklad aj manželia. Absolvoval som už takmer 150 letov, no mne sa to zatiaľ nikdy nepodarilo. Vždy je pri mne niekto, kto v mojich predstavách túto „úlohu“ nenapĺňa. Avšak spoznal som tak už mnoho ľudí a sme v kontakte doteraz.
To isté platí aj o palubnom personále. Aj k nim som veľmi milý a prihováram sa im. To najmä keď oddychujú aj oni a nemusia nič roznášať. Vtedy idem na toaletu v zadnej časti lietadla. Oni tam zvyknú odpočívať. Ak sa nám stretnú pohľady a vymeníme si úsmevy, tak sa dám do reči.
![Obrázok blogu]()
(zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)Pred tým, ako sa pokúšam zaspať, sa vždy pripútam. Nie je nič horšie, ako to, keď ma zobudí letuška počas turbulencií so žiadosťou, aby som sa pripútal.
Zoberiem si nabíjačky alebo power bank na všetky zariadenia, ktoré plánujem počas letu použiť.
Skôr, ako opustím lietadlo, skontrolujem si cennosti (pas, peňaženka, telefón, laptop...). Môže sa stať, že počas toho, keď som spal, si to niekto privlastnil. Pokiaľ sú všetci v lietadle, tak tam je aj môj majetok. Je teda ľahšie ho nájsť. Ak sa pasažieri z paluby dostali preč, tak je to takmer nemožné.
Ak si nedostal imigračnú kartu (lety mimo EÚ)počas toho, ako si spal, tak nezúfaj. Niekde na letisku budú určite skôr, ako sa dostaneš k imigračnému oddeleniu.
Ak sa chceš dozvedieť ešte jeden, bonusový tip, vďaka ktorému sa mi veľakrát podarilo získať priam "kráľovské miesto" na palube, tak si pozri článok na mojom blogu o cestovaní photoandtraveling.com
