Je krátko po piatej hodine ráno. Idem si ľahnúť a spať. Takmer tri hodiny rozprávania ma dosť vyčerpali. Aj neskorá nočná hodina prednášky zohrala svoju významnú úlohu. Nevadí. Mám z toho radosť. Veľmi sa teším, že sa publiku páčilo rozprávanie a fotografie z Taiwanu. Práve o tejto krajine bola prvá beseda, ktorú som mal v spolupráci s cestoveteľským festivalom
Aj ľudí sa pozeralo celkom dosť. Niečo málo pod dve stovky. Sám sebe ponúkam nápad, že zrejme niektorí, čo si kúpili lístok na premietanie, pozerali vo dvojici. Možno aj viacerí. Tým pádom bola sledovacia účasť ešte väčšia. Mám z toho obrovskú radosť.
Počas debaty, ktorá nasledovala po prednáške, sa viackrát opakovali návrhy, aby som pripravil nejakú ďalšiu krajinu, v nasledujúcich mesiacoch. Samozrejme ma záujem veľmi tešil. Moc som sa však tomu nevenoval, lebo to nezáležalo na mne, ale na organizátorovi festivalu.
Zobúdzam sa krátko pred obedom. Stále s príjemným pocitom po prednáške a priblblým výrazom na tvári. Hej, presne ten ksicht sledujem v odraze zrkadla, ktorý mám vždy po tom, ak som spokojný so svojou prácou.
Zapínam na telefóne internet a so zvedavosťou čakám, či mi prídu nejaké zaujímavé správy alebo notifikácie, ktoré sa ku mne nedostali počas spánku. Na noc si vypínam wifi. Veruže tam toho bolo. Okrem niekoľkých povzbudivých správ o prednáške z Taiwanu, vidím aj mail. Píše mi organizátor festivalu. Navrhuje mi ďalšie dva termíny, nasledujúcich besied. Prvá je ani nie o mesiac neskôr. Mám z toho obrovskú radosť. Opäť.
Takto nejako sa odohralo pokračovanie z rozprávaní o mojich cestách po svete. V poradí v druhom vystúpení, na online festivale som rozprával o celkom inej destinácii. Zamrznuté kráľovstvo v Nórsku a Rusku.
Časť dvojmesačnej cesty, od rovníka za polárny kruh a následne vlakom cez najväčšiu krajinu sveta, prilákalo ešte viac ľudí.
V druhej prednáške rozprávam o tom ako sa pripraviť na polárnu žiaru, ako ju hľadať, či loviť. Áno, v Nórsku sa to volá polárne safari. Hovorím aj o tom, ako som sa plavil drevenou plachetnicou po fjordoch a pokúšal sa vidieť migrujúce kosatky. Samozrejme sú k tomu viaceré fotografie.
Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.
Druhá časť rozprávania je o Rusku. Tu naberá cestovanie v zime ešte väčšie obrátky. Hlavné mesto, Moskva, tesne pred Vianocami, ako sa mi podarilo dostať na zápas KHL, kde som si pozrel legendu legiend. CSKA Moskva v domácom a vypredanom prostredí. Dlho som sa tam však nezdržal a nasadol som na legendu, na kolesách.
Transibírska magistrála. Táto chata na kolesách je pre mnohých až tranzom. Aj vo mne vyvoláva vždy podobné pocity. S jednou, no viacdňovou zastávkou, na Sibíri, hovorím o tom, čo som videl v tomto zamrznutom pekle.
Konečná vlaku je Vladivostok a tam dokončujem svoj príbeh aj ja. Aby si si to všetko pekne a po poriadku vypočul aj ty, tak mám pripravený zvukový záznam z celej prednášky. Je rozdelený na tri časti. Prvá je o Nórsku, druhá o Rusku a tretia je diskusia, po prednáške. No a o čom bude ďalšie rozprávanie? V poradí tretie? Opäť sa vrátim do ázijských krajín!
Nasledujúca prednáška bude z najkontroverznejšej krajiny akú som kedy navštívil. Okrem toho poviem aj o malých štátoch, ktoré táto veľmoc na dlhú dobu stratila. Či sa ich opäť podarí získať naspäť, neviem. Ako sa robí miestny biznis s rodinnými príslušníkmi alebo aká prasáreň je cestovať lokálnym vlakom. Sleduj, vydrž a poteš ma. Cestovanie v zime alebo v lete má svoje výhody a samozrejme aj úskalia. Je na tebe pre ktorú voľbu sa rozhodneš.
Ďalšie fotografie z Nórska a Ruska, spolu s zvukovým záznamom z celej prednášky, nájdeš na mojom blogu o cestovaní, photoandtraveling.com. Okrem toho tam sú aj ďalšie informácie z ciest, ktoré som absolvoval. Popozeraj, uvidíš. Ďakujem!
Maj pekné dni a nech sa darí!
Aleš
