Koľko vlastne také cestovanie stojí a prečo sa naň za každú cenu oplatí na vlastnej koži vydať? Cestovanie, fotenie, dokumentovanie, blogovanie, objavovanie... Tým pádom život. Aj takto by sa dal opísať niekoho život. Môj určite. Do sveta som vyrazil vo svojich 23 rokoch a odvtedy som sa, pravdupovediac, nezastavil. Od roku 2008 sa mi podarilo nahliadnuť do vyše 60 krajín. Prejsť bližšie nezistený počet kilometrov a počas ciest zhotoviť viac ako 300-tisíc fotografií (to je takmer presne zistený počet).
Dlhodobo sa tieto cesty menili na texty. V podobe reportáži o cestovaní a fotografovaní pre rôzne domáce i zahraničné médiá. Preto mi písanie knihy prišlo ako niečo, čo som už v minulosti robil veľakrát. Dá sa teda povedať, že som nerobil nič nové. Tak ako vždy, som sa posadil k laptopu a začal som opisovať to, čo sa stalo na cestách.
Vo svojej knihe mapujem tie najzaujímavejšie, najbizarnejšie a najvtipnejšie príbehy zo 14 rokov, ktoré som prežil na cestách. Medzi inými napríklad to, ako sa mi v Oceánii podarilo vystúpiť na zlom ostrove a ďalšia loď šla až o týždeň, ako mi na Taiwane úplne neznáma žena ponúkla milión za oplodnenie, alebo ako som sa – nie raz, ale hneď dvakrát – dostal cez Tinder na rande s ladyboyom.
Všetky tieto príhody by som zažil asi len veľmi ťažko, keby som sedel doma na zadku a chodil do obyčajného zamestnania (aj keď je pravdou, že vlastne obyčajné zamestnanie aj mám, akurát ho môžem vykonávať odkiaľkoľvek, hoc aj z Taiwanu). A navyše mi tieto príhody nepomohli len dať dohromady nezvyčajný cestovateľský (ne)bedeker, ale najmä mi dopomohli aj k niekoľkým úspechom, ktoré boli akýmsi skvelým "bočným produktom" týchto ciest.
Niektoré moje fotky vydal aj National Geographic. Dvakrát to bolo víťazstvo v ankete Bloger roka v kategórii Najlepší travel blog, z množstva fotografií sa hneď niekoľko záberov stalo víťaznými snímkami v medzinárodných i domácich súťažiach. Byť dvojnásobným finalistom svetovej súťaže Environmental Photographer of the Year je takisto skvelé. Na platforme OneEyeLand sa minulý rok podarilo skončiť 25. najlepším fotografom sveta spomedzi viac ako 130-tisíc tvorcov fotografií. A to stále nie je všetko!
Pred pár dňami som dostal otázku, že aký to je pocit, mať vydanú vlastnú knižku. Odpovedal som, že vlastne ani neviem. Nič nepociťujem iné ako predtým. Veď zasa som robil to, čo mám rád a čo ma baví. Písal som príbehy zo svojich ciest, upravoval fotky a niekomu som to odoslal, aby si to pozrel. Všetko som si to však uvedomil, až keď som vošiel do kníhkupectva a uvidel tam svoju knihu, ktorú som si konečne mohol obzrieť. Bolo to skvelý pocit, lebo spočiatku som totiž vôbec ani len nepremýšľal nad tým, že by som sa do písania niečoho tak veľkého, ako je kniha, pustil.
Vždy som mal obrovskú radosť, ak som mohol vidieť svoje texty a fotografie niekde inde ako len na displeji svojho laptopu. Postupne ale pribúdali roky aj nacestované kilometre a spolu s nimi aj množstvo článkov. No a vtedy to nejako samo prišlo. Kniha Cestovateľ ale nie je mojim prvým pokusom texty vydať knižne.
Najskôr som to skúšal sám, ale nikdy sa to nedotiahlo do úspešného konca. Pred pandémiou napokon prišla ponuka na napísanie knihy a keď prišlo obdobie lockdownov, veľké množstvo voľného času som venoval práve písaniu.
Keďže sa nedalo cestovať, tak som písal, a písal, a písal. Lenže práve pre pandémiu (údajne) vzišlo z plánovanej spolupráce a kniha na niekoľko mesiacov zapadla prachom. Text som však chcel vydať, a tak som oslovil ďalšie vydavateľstvá. A vyšlo to – knižka už nielenže nie je len uložená niekde na externom disku, ale aj vydaná knižne a dá sa kúpiť v každom dobrom kníhkupectve.
Texty v knižnom debute Cestovateľ dopĺňajú aj fotografie, s čím bolo tiež nemálo roboty.
Texty sa mi písali celkom ľahko. Zrejme preto, lebo som opisoval situácie, ktoré sa stali na mojich cestách. Vždy, keď cestujem, robím si poznámky, ku ktorým sa neskôr vraciam, keď chcem spísať ucelený príbeh. Ťažšie to bolo s fotografiami.
Tých mám veľmi veľa a bol som limitovaný sám sebou, lebo ak by som chcel k príbehom vložiť všetky zábery, ktoré sa mi páčia, tak tá kniha by bola hrubá ako Biblia aj s Koránom dokopy. Napokon som vybral také, ktoré priblížia dané miesta aj tým, čo knihu budú čítať. Dúfam teda, lebo mne to jasné je, keďže som na tých miestach bol.
Knižka s názvom Cestovateľ vychádza s krásnou obálkou od ilustrátorky Mon Bazovskej a zakúpiť si ju môžete v najznámejších kníhkupectvách, ale aj cez oficiálny obchod vydavateľstva.
A kto by si ju mal prečítať?
V knihe sú rôzne príbehy. Niektoré sú zábavné, iné na zamyslenie alebo aj smutné. Tým pádom by to mohlo osloviť veľa skupín ľudí. Každý sme však iný, a preto sa mi ťažko ideálna skupina čitateľov. Skúsim to teda opačne – komu by som ju neodporučil?
Celkovo je knižka o ľuďoch. O tom, akí sme, čo robíme, aké máme životy, s čím sa pasujeme, čo nám robí radosť, ako pozeráme na svet, čo vidím, a pred čím si radšej zakryjeme oči. Kniha zrejme nebude pre tých, ktorí nemajú radi ľudí a ani tento svet, v ktorom žijeme. Takže ak je niekto večný pesimista, frfloš, domased alebo človek, ktorý sa ani nezamyslí nad tým, že svet môže vyzerať celkom inak, ako ten, ktorí si vytvoril v jeho predstavách, tak ho knižka Cestovateľ asi zrejme moc nezaujme.
Prajem príjemné čítanie a takisto príjemné cesty nech sú ktorýmkoľvek smerom!
Aleš.
