Čítal som mnoho článkov o blahodarných účinkoch tohto nápoja, ale takisto som čítal aj tie, ktoré hovoria o presnom opaku.
Kávu mám rád pre jej chuť a najmä vôňu. Verím však aj tomu, že mi pomáha s energiou. Najmä keď sa ráno zobudím. Až donedávna som pil denne dve šálky espressa. Najmä počas nočného alebo skorého ranného fotografovania, som ich však vypil aj viac. Potreboval som zostať čo najdlhšie čulý. Všeobecne som sa však pravidelne, každý deň držal tohto mnou stanoveného limitu. Dvakrát a dosť.
Pred pár mesiacmi som si zhodou okolností zmeral krvný tlak. Bol som zvedavý, aké hodnoty sa mi zobrazia. Bol večer, bol som pokojný a druhú šálku kávy som vypil pred viacerými hodinami. Na displeji zariadenia sa mi po meraní zobrazila hodnota 140. Skontroloval som tabuľky a moc sa mi to nepáčilo. Odvtedy som si tlak meral častejšie a táto hodnota bola +- vždy rovnaká.
Pred mesiacom som išiel k lekárovi. Nič zvláštne, len som sa necítil dobre. Pri registrácii mi merali tlak. Bol som zvedavý, akú hodnotu mi prístroj nameria. Je pravda, že som zhruba pred hodinou, ako bolo meranie, vypil šálku kávy. Čiže sa domnievam, že zmeraná hodnota mohla byť ovplyvnená práve týmto faktom. Aj tak. Viem, že mladý som už bol, nie som však ešte tak starý aby ma zložila jedna káva. Pri pohľade na displej tlakomeru som však zostal nemilo prekvapený. Svietilo tam 151/83. To sa mi vôbec nepáčilo. Lekár mi nič na to nepovedal, no ja som sa presne v ten moment rozhodol. Koniec kávy!
Neviem prečo práve toto rozhodnutie, ale prišlo to akosi samovoľne. Pravidelne športujem (rekreačne), no zrejme to nestačí.
Už je to viac než jeden mesiac, čo som prestal úplne piť kávu. Nedával som tomu žiadne vopred stanovené ciele. Chcel som skúsiť s tým prestať a ak by som si všimol nejaké zmeny, tak ich budem aj naďalej sledovať. Káva a jej účinky sa mali prejaviť časom samé. Dnes už spokojne môžem povedať, že niečo sa naozaj zmenilo. Teda, je toho vlastne viac.
Presne po jednom mesiaci, od toho, ako som prestal piť kávu, som si išiel opäť zmerať tlak. Bol som zvedavý. Po chvíľke napätia pozerám na displej a mám radosť z toho, čo tam vidím. Usmieval som sa na číslice 131/69. Hneď som samozrejme skontroloval múdre tabuľky a skonštatoval, že to je dobré. Teda veril som v to. Okrem toho som si však za ten mesiac všimol aj iné zmeny.
Môj najväčší strašiak, z prestátia pitia kávy bol ten, že budem cez deň lenivý a ospalý. Niekde som čítal, že závislosť na kofeíne trvá 48 hodín. Potom sa telo z toho spamätá a je to už len na mne či si dám ďalšiu kávu alebo nie. Dva dni nie veľa, takže to som zvládol bez jediného náznaku problémov. Koniec koncov som mal v tom čase hlavu plnú iných starostí, ktoré ma naplno zamestnávali. Po tejto dvojdňovej skúške som sa teda rozhodoval už len ja a nie moja závislosť. Samozrejme, niekedy som mal chuť si tu kávu dať, ale nebolo to nič čo by sa nedalo zvládnuť. Boli to len také chvíľkové nutkania. Takmer minimálne úsilie to vždy zvládlo.
Za ten mesiac som postupne začal sledovať zmeny na mojej dennej rutine. Káva a jej účinky sa predsa dostavili. Keď som ju pil, tak som chodieval spať takmer pravidelne okolo jednej hodiny v noci. Vstával som 07:30 a cez víkend som si pospal dlhšie. Zhruba do 09:00, no niekedy aj dlhšie. Počas mesiaca bez kávy som však začal chodievať spať skôr. Pravidelne už na sebe začínam cítiť ospalosť zhruba po 21:00. Väčšinou idem spať o 22:00 a príležitostne neskôr. Ráno sa zobúdzam skôr, ako je nastavený budík. Už o 6:00 sa mnohokrát len prevaľujem v posteli alebo si čítam správy, z predošlého dňa.
Z čoho som najviac prekvapený je to, že cez deň nie som takmer vôbec unavený. Pracujem tak isto, ba dokonca mám niekedy pocit, že urobím ešte viac práce ako vtedy, keď som pil kávu. Keď som ju pil, tak som sa akosi na ňu vždy spoliehal, že to práve káva mi dáva tú energiu do práce. Teraz ju však nemám mozog sa musel nejako osamostatniť.
Samozrejme niekedy sa musím takisto prehovárať, aby som začal pracovať, no to som mal aj pred tým. Tieto stavy pozná zrejme každý, kto pracuje z domu (dlhodobo). Po mesiaci bez kofeínu však smelo hodnotím, že nie som cez deň jednak unavený, ale ani ospalý. To sa stane len vtedy, ak si dám na obed viac jedla, ako bolo treba. Vtedy to však krátky, zhruba 30 minútový šlofík, všetko napraví. K tomu studená sprcha a fungujem zasa tak, ako treba. Zisťujem aj to, že som akýsi aktívnejší a mám väčšiu chuť robiť všetko, čo bežne cez deň robím.
Takisto mám väčšiu chuť do športovania. Takmer vôbec sa do neho nemusím prehovárať a k tomu ešte športujem viac, ako keď som pil kávu. Aj po tom ako dokončím svoje ľahké športové úkony, sa cítim menej unavený. Možno to bude tým, že som zvoľnil tempo. Neviem. Zas až tak podrobne to nesledujem. Netrénujem predsa na olympiádu. Veď ju tento rok aj tak zrušili. Netvrdím, že som „objavil Ameriku“, no prišlo mi to celkom zaujímavé, ako sa samovoľne zmenila denná rutina po tom, ako som prestal piť kávu. Pil som ju kvôli tomu, že mi chutí, no ale aj kvôli tomu, že som veril, že mi dodáva energiu. Opak sa stal pravdou a ide to aj bez nej. Niekedy omnoho lepšie. Ľudský mozog, je naozaj zvláštne zariadenie, dokáže nám podsúvať také „pravdy“, ktorým my sami veríme. Bez ohľadu na to, či to tak naozaj je alebo nie.
Prečo vlastne píšem tentokrát o téme káva a jej účinky? Stále nemám svoj laptop, na ktorom pripravujem fotografie z ciest. Už to je viac než mesiac a nikto mi nevie povedať, kedy budem mať konečne nový. Tak teda píšem. Píšem každý deň o tom, čo sa deje. Čo iné mi zostáva? Písať.
