Doprava
Skôr, ako všetko začnem popisovať, je dobré vedieť, že síce Kambodža má vlastnú menu, za 1 € je cca 4400 KHR (Kambodžský Riel), avšak táto mena je len sekundárna. Primárne platidlo je USD (Americký dolár) a v čase môjho pobytu ho všade dávali v pomere 1:4000.
Komplex Angkorwat sa nachádza vo vnútrozemí Kambodže. Asi najlepšie miesto odkiaľ sa tam vybrať na „prieskum“ je neďaleké mesto Siem Reap. To je len pár kilometrov odtiaľ. Do Siem Reap sa najpravdepodobnejšie dostanete buď autobusom z hlavného mesta Phnom Penh (cca 7 hodín, 8 USD), autobusom z thajského Bangkoku (cca 10 hodín, trasa zo Siem Reap do Bangkoku 8-11 USD), z juhu krajiny, kde sú krásne pláže alebo priletíte na medzinárodné letisko Siem Reap. Ak zvažujete túto možnosť, tak si pozrite letenky od AirAsia lebo sú mnohokrát veľmi lacné. Keď som plánoval svoju cestu, tak som bol v Kuala Lumpur a cena jednosmernej letenky bola cca 20€ / osoba.
V meste Siem Reap som si zaplatil lôžko v jednoduchom, no čistom hosteli v 12 miestnej izbe s prístupom do bazéna za 3 USD na noc. Bol hneď ani nie 5 minút od centra mesta. Všetko, čo som potreboval vybaviť, som mal doslova na skok.
Vstupné
Od februára 2017 sa zmenila cena vstupného a to je veľmi nepríjemná zmena. Jednodňový vstup pre jednu osobu je 37 USD (žiaľ, vidíš dobre). Trojdňový lístok je za 62 USD a týždenný za 72 USD. Treba si dať pozor na „podnikateľov“, ktorí ponúkajú lacnejší lístok. To bude cena za nejaké dodatočné služby a potom budete musieť tak či onak zaplatiť vstupné do Angkorwatu v plnej výške.
Vstupenky je možné kúpiť len na jednom mieste. Otvorené majú už ráno po štvrtej až do podvečerných hodín. Je to kvôli tomu, aby si ľudia stihli kúpiť lístky na východ slnka. Takisto sa dajú kúpiť lístky na nasledujúci deň. Na toto miesto musí ísť každý návštevník osobne. Po zaplatení ja každý odfotený a táto fotka bude vytlačená na vstupenke, ktorú budú často kontrolovať v celom areáli.
Ja som si šiel kúpiť lístok ráno o štvrtej. Bolo predo mnou dosť ľudí, ale našťastie to šlo rýchlo. Nedal som si však pozor do akej rady som sa postavil. Je tam veľa turniketov na asi polovica je len na predaj viacdňových vstupeniek a tá druhá polovica na predaj jednodňových lístkov. Skús hádať, do ktorej som sa postavil. Keď som povedal, že chcem jednodňový lístok tak ma rýchlo otočili a vystál som druhú radu.
Vstupné pokrýva neobmedzený vstup nie len do komplexu Angkorwat, ale aj do niektorých ďalších. Ale pozor! Skôr, ako som si šiel pozrieť práve tento svetový skvost, chcel som navštíviť chrám Banteay Srei. Ten je zo Siem Reap vzdialený cca 60 km. Keď som sa tam konečne dotrmácal po jednoduchom, ale krásnom kambodžskom vidieku, tak som zistil nepríjemný fakt. Dnu je možné sa dostať len so vstupenkou z Angkorwatu a ako som spomínal, tú je možné kúpiť len na jednom mieste.
Ako som neskôr zistil, tak stihnúť za jeden deň oba tieto komplexy je buď nemožné, alebo niečo, ako malý zázrak. Preto si treba zvážiť na koľko dní kúpiť lístok.
Môj plán
Angkorwat bude počas východu slnka natrieskaný, ako obvykle. Preto sa poberiem niekam, kde by nemalo byť toľko ľudí. Angkor Thom bolo to miesto. Predpokladal som, že po východe sa mnoho turistov presunie práve tu a ja pôjdem tam, odkiaľ pôjdu oni. Tak sa aj stalo.
Keďže na fotenie je najhorší čas okolo poludnia, tak som chcel tento čas stráviť vo vnútri chrámov a na západ slnka som chcel ísť tam, kde všetci chodia na východ slnka. To kvôli tomu, lebo ráno slnko vychádza spoza chrámu Angkorwat a teda budova je celá v tieni. Chcel som aby som ju mal na fotkách pekne nasvietenú. Preto logicky pred západom slnka som vedel, že na jej čelné steny bude poobede dopadať mäkké svetlo. A keď slnko zapadne za horizont, tak sa rýchlo presuniem za budovu Angkorwatu aby som si ho odfotil s pekným sfarbením oblohy v pozadí.
Do areálu sa dá prenajať na celý deň tuktuk spolu aj s vodičom, ktorý turistov ráno môže vziať aj kúpiť lístky. Počas dňa ich dovezie k najväčším atrakciám, kde počká a prevezie ich ďalej. Druhá možnosť je bicykel. Túto možnosť som využil aj ja. A dá sa to v pohode zvládnuť. Treba sa však pripraviť, najmä na enormné teplo a nepodceniť to. Tretia možnosť je skúter. Oficiálne do areálu majú stopku, ale nikto ju nerešpektuje.
Ceny
Okrem vstupného som sa musel ešte pasovať aj s ďalšími poplatkami. Niektoré z nich zaplatí každý, kto pôjde do Angkorwatu a toto sú oni:
Ceny priamo v Angkorwate
1,5 l voda 1 USD
Čerstvý kokosový orech 0,5-1 USD
Kambodžské rezance s čerstvou zeleninou 1 USD
Espresso 1,25 USD
Čerstvý ananás 0,5 USD
Čerstvé mango 0,5 USD
Sprievodca na deň cca 45 USD
Ceny mimo Angkorwatu
30 dňové víza na jeden vstup do krajiny 30 USD (+treba fotku tváre pasového formátu)
Bicykel na deň cca 2 USD
Skúter na deň cca 13 USD
Liter benzínu 1 USD
Jedlo na ulici 0,5-3 USD
Tričko so slonom 1-3 USD
Hipisácke gate 4-8 USD
Pivo 0,5-1,5 USD
Hodinová masáž chodidiel 2 USD
Hodinová thajská masáž 5 USD
Hodinová olejová masáž 7 USD
Tuktuk podľa vzdialenosti/ času. Pravidlom je, že cena je minimálne polovica zo sumy, ktorú povie vodič.
Tuktuk na deň s vodičom po Angorwate cca 18 USD
Ako nakupovať
Nie len tu, ale v celej Kambodži všeobecne platí, že kto nezjednáva, ten prepláca. A poriadne. Avšak niektoré veci sú pevné, takže s tými nepohnete.
Toto kľudne skúste: Jedlo, nápoje, dopravné prostriedky, doprava, ubytovanie, suveníry, služby, výlety, benzín mimo pumpy
Toto nejde: Vstupné na Angkorwat, letenky, benzín na pumpe
Koľko som vo finále za niečo zaplatil bolo vždy individuálne. Avšak skoro vždy to fungovalo tak, že z ceny, ktorú mi povedal obchodník, ako prvú, som nezaplatil viac, ako polovicu.
Praktické rady
Svoju cestu naprieč Angkorwatom som si naplánoval absolvovať bicyklom. Viac než nevyhnutné je dbať na pitný režim. Na bicykli to platí trojnásobne! Pravidelný prísun tekutín, čerstvého ovocia a kofeínu, ma však udržali v čulom stave celý deň až do západu slnka. Je fajn vziať si bicykel, ktorý má košík. Nevyzerá to najlepšie, ale keď som si mal kde odložiť nejaké veci, tak to bolo super.
Skôr, ako som za niečo zaplatil, tak som sa vždy dohodol na cene. Samozrejme som ju najskôr zjednal a ak to nešlo, tak som proste nič nekúpil a odišiel inam.
Na východ slnka sa donedávna dalo pozerať aj z niektorých priľahlých ciest. No tomu už je dávno koniec. Všetky tieto cesty sú po novom zabezpečené tzv. checkpointami, kde zamestnanci kontrolujú vstupenky. Skúšal som nájsť nejaké miestečko, kde by som sa mohol prešmyknúť, no márne. Všade boli tieto kontroly. A z ciest, kde neboli, sa dali sledovať akurát tak stromy.
Hlavné chrámy sa zatvárajú o 18tej a niektoré ďalšie aj skôr. Na západ slnka je treba ísť na tomu pridelené miesto. Ženy zakryte si kolená a ramená.
V celom areáli je možné vidieť a stretnúť mnoho mníchov v ich tradičných rúchach. V tomto prostredí sú viac než dokonalými modelkami. Keď som ich však chcel fotiť, tak som sa radšej slušne spýtal, či smiem, alebo nie. Možno by sa nič nestalo, ak by som sa nespýtal, no možno áno. Preto som stavil na istotu a vďaka tomu sa mi podarilo, nie len mnoho pekných fotiek, ale aj momentov, napríklad nadviazať nové priateľstvá a dokonca aj prijať pozvanie do chrámu v Burme.
Ako dopadlo fotografovanie? Priam geniálne! Práve jedna fotografia z tohto miesta bola zaradená, editormi z National Geographic, medzi najkrajšie na ich webe. Ak chceš vedieť, ako sa pripraviť na fotenie, tak si pozri rozšírenú verziu tohto článku. Spolu s mapami vytipovaných miest, ich nájdeš na mojom webe.
