Kto ma sleduje?

Písmo: A- | A+

Zaujíma ma ako to funguje na Slovensku, lebo tu, v Ázii to mám overené. Nie je to rozhodne žiadna zhoda okolností, náhoda, či konštelácia hviezd

Tu, na Taiwane toho moc po slovensky nenarozprávam. 90% rozhovorov (aj tých samého zo sebou) vediem v angličtine. 6% je rukami-nohami a ten zvyšok je práve slovenčina.
Zrejme sa to stalo už mnohým, že keď niečo hľadali cez Google, tak potom im niečo podobné dlho vyskakovalo kdekoľvek na internete.

Príklad: Idem písať článok o Hongkongu a chcem si pozrieť ešte nejaké zaujímavé info, ktoré by sa mi mohli zísť. Preto použijem aj Google (hľadám články v angličtine). Dovtedy som nevidel žiadne články na danú tému. Lenže po tom ako som tieto informácie hľadal sa mi akosi začali všade zobrazovať práve informácie o Hongkongu. To aj bez toho, že by som ich cielene opäť hľadal. Nevadí, nezaoberám sa tým aj keď to je niekedy dosť otravné.

Situácia číslo dva:
Kamarát mi odporučil na Facebooku nejakú skupinu, kde sú zaujímavé informácie (rozprávame sa po anglicky). Poslal mi aj pozvánku do tejto skupiny, no nejak som ju prehliadol. Stretávam ho opäť, asi po 2 mesiacoch. Za celý tento čas som nemal o danej skupine žiadnu notifikáciu. Keď sa po tých 2 mesiacoch bavíme, tak sa ma spýtal, či sledujem príspevky danej skupiny. Odpovedám, že nie, lebo som zrejme prehliadol tú jeho pozvánku. Ešte počas toho istého rozhovoru sa pozriem na telefón. Niečo mi tam bliká, tak mi to nedá a chcem si to pozrieť. Je to notifikácia z Facebooku. Otvorím to a nestačím sa čudovať. Daná notifikácia je presne pozvánka do spomínanej skupiny, o ktorej sme sa bavili. Hneď sa ho pýtam, či mi to poslal znovu. Odpovedá, že nie a jedným hlasom dodáva aj to, že sociálne siete nás neustále monitorujú, počúvajú a sledujú. Nechcem tomu veriť no on mi hovorí, že svojim súhlasom na používanie dávam aj súhlas na sledovanie.

Situácia číslo tri:
S kamarátkou sa bavíme o Taiwane (anglicky). Hovorí mi niečo o nejakej veľkej firme. Nikdy som o tej firme nepočul tak ju teda počúvam. Nikdy som tým pádom tú firmu ani nehľadal na internete. Proste som nevedel, že niečo také vôbec existuje. Pár dní na to sa stane čo? Hádaš? Spomínaná firma sa mi začína čoraz viac zobrazovať keď si pozerám správy na Google a to tú firmu ani nehľadám. Opakovane sa to stáva dookola. Už si na to dávam väčší pozor.

Situácia číslo štyri:
Kráčame s kamarátkou po ulici. Na križovatke stojí auto značky Honda. Zhruba pred 20 rokmi som videl video ako nejaký týpek napodobňuje zvuky japonských motoriek a popri tom hovorí značku danej motorky. Prišlo mi to veľmi smiešne a proste som si na to spomenul. Takže sa kamoške snažím napodobniť zvuk Hondy. Ona na to hovorí, že to vôbec nie je vtipné (opäť angličtina). Čiže jej celé to video opisujem a dodávam, že by som jej to aj rád ukázal a určite by to bolo lepšie ako v mojom podaní. Zároveň však dodávam, že to asi nepôjde, lebo to video už asi ani neexistuje.
Dnes sedím na záchode. Chápeš, chcem si trochu skrátiť čas, tak otváram aplikáciu TikTok. Hneď prvé video, ktoré sa mi zobrazilo bolo čo? Prešiel mi mráz po chrbte, keď som ho uvidel. Bolo to presne to isté video, kde chlapík napodobňoval zvuky motoriek.
Hneď píšem kamoške, lebo som jej povedal aj to, že tieto výsledky v Google nie sú vôbec náhodou.

Za posledný rok som videl toľko statusov o tom, že očkovanie je propaganda (je jedno koho) a ľudia sa nedajú zaočkovať, lebo si nechcú dať do tela implementovať nanočipy. Ľudia nechcú byť sledovaní aj vďaka týmto čipom. Ja som ešte očkovaný nebol a sledujú ma aj tak. Tak mi to akosi nesedí. Prečo by mi niekto chcel dať do tela čip na sledovanie, keď ho nosím stále vo vrecku? Alebo ma niekto tajne zaočkoval a neviem o tom. Funguje to takto aj na Slovensku, resp. v slovenčine alebo to príde s nejakou ďalšou aktualizáciou Facebooku či iných (anti)sociálnych sietí?

Skryť Zatvoriť reklamu