To najlepšie z Dalmácie alebo aj z ďalších častí krajiny, je celkom zložité vyskladať. Do Chorvátska sa väčšina z nás vyberie autom alebo autobusom. Po novom sa to už dá aj vlakom. To by som určite rád skúsil. Vlakom cestujem rád. Je to asi môj najobľúbenejší dopravný prostriedok. Tesne za ním sú lode.
Avšak späť k veci. Ja som sa do krajiny, ktorá je dovolenkovou top destináciou pre mnohých Slovákov, vybral tentokrát lietadlom. Bola to moja druhá cesta k chorvátskemu moru, ktoré si od nás prepožičali. Veď to je predsa slovenské more! Mimochodom, moja prvá cesta k moru, v živote, bola takisto do tejto krajiny. Och to bolo radosti, keď som ho po prvýkrát uvidel na vlastné oči. Do dnes si to pamätám, ako keby to bolo len včera.
Teraz však mierim autobusom len na viedenské letisko a nie až do Chorvátska ako tomu bolo počas mojej prvej návštevy. Odtiaľ letím do hlavného mesta, tam chvíľu počkám a prestúpim na ďalšie lietadlo. To ma zoberie do Splitu. Tam začínam so skúmaním a hľadám to najlepšie z Dalmácie. Aby som to mal o dosť jednoduchšie, tak si prenajímam auto. Program mám celkom nabitý a chcem toho vidieť veľa.
Split
Tu sa mi páči. Mesto, o ktorom sa nedá vôbec pochybovať, že je pýchou celého Chorvátska. Tehlové domy pieskovitých odtieňov, s oranžovo-červenými strechami sú popretkávané úzkymi uličkami, kde sa dá aspoň na chvíľu skryť pred horúcim jadranským slnkom.
Zdržím sa tu však len krátko. Je tu pekne, no láka ma to niekam, na vidiek alebo do miest, ktoré nie sú na popredných miestach turistických bedekrov. Ak tam aj sú tak sa k ním treba presúvať dlhšie, no a to odradí mnohých. Práve preto tam potom nie je toľko veľa cudzincov, ale najmä domáci obyvatelia. Tých mám všade najradšej. Preto mierim do vnútrozemia, len kúsok od štátnej hranice Chorvátska s Bosnou. Cestou si tak pozriem viac z krajiny. Dobehnem to, čo som nevidel z lietadla.
Trogir
Skôr ako dorazím, si dávam malú zastávku. Cestou mám poznačené mestečko Trilj. Keďže som neďaleko, tak by bola škoda sa tu nezastaviť. Práve kvôli spomínanej možnosti chorvátskeho vidieka, no je tu však ešte aj niečo iné. Raft. Čaká ma tu splav rieky Cetina, v kaňone, ktorým sa možno plavil aj známy Winetou. Veru nečudujem sa, že si vybrali tieto miesta. Presúvaním sa v malom gumenom člne, bolo ako listovať v katalógu so snímkami najkrajšej chorvátskej prírody.
Skúšam tu aj niečo ďalšie. To najlepšie z Dalmácie, na tanieri. Domáci sa hrdo bijú do hrude, že práve oni robia ten najlepší chlieb v celom Chorvátsku. No, pravdou je, že je naozaj fantastický. Nie som však „chlebológ“, aby som mohol posúdiť či je naozaj najlepší alebo nie. Nech som však za dobrého, tak s nimi súhlasím zakaždým, keď mi o tom povedia. Veru, nebolo to ojedinelé, že spomenuli svoju pýchu o chlebe.
Aj napriek tomu, chlieb nie je tou najväčšou pochúťkou vidieku okolo tohto mesta. Už po mnohé roky tu nemôžu kľudne spávať miestni obojživelníci. Ak tu prišli žiť svoj žabací sen, tak budú zrejme nemilo prekvapené, keď sa náhle ocitnú namiesto brehu jazera, na pekáči. Presne tak! Žaby sú tu veľkou pochúťkou. Nie len dnes, ale už mnohé roky dozadu, sa dedinčania radi napchávali práve touto lakocinkou. Dnes to je nie len pokrm pre chudobných, ale práve naopak. Žaby sa podávajú v tých najlepších reštauráciách.
Imotski
Konečne som tu. Láka ma to aj do susednej krajiny, ktorá je celkom blízko – „čo by kameňom dohodil“. Radšej však nič nehádžem. Nepotrebujem si vyrobiť nijaké nepríjemnosti a druhým takisto. Zostávam však tu. Bosna bude niekedy inokedy. Ako by asi mohla vyzerať krajina po tom, čo ju zasiahne vesmírny asteroid, si pozerám na okraji takmer 400 metrovej rokliny s jazerom, na jeho dne. Jedno predsa nestačí. Kúsok neďaleko je hneď aj druhé. Práve Modré a Červené jazero sú najväčšie lákadla v tomto meste. Okrem toho tu je ešte aj jedno z najzvláštnejších futbalových ihrísk, na svete.
Trogir
Vraciam sa do mesta. Nie však do veľkého. Malinké a zaujímavé celkom nepochybne. Tu netreba nič, len vlastné nohy. Dá sa prejsť pešo. Zlá voľba nemusí byť zrejme ani bicykel, no to mi vtedy nenapadlo. Niečo ako chorvátske Benátky. Takto volajú mesto práve domáci. Nečudujem sa im. Síce som v tých talianskych nikdy nebol, no teraz si ich viem zas o niečo ľahšie predstaviť. Dopoludňajší výlet pred odchodom lode, bol v tomto meste zrejme tou najlepšou voľnou ako stráviť čas. Opúšťam vnútrozemie a presúvam sa na ostrovy. Tých je dosť v celom Chorvátsku. Aj práve vďaka ním sa o niečo ľahšie píše to najlepšie z Dalmácie.
Bol (Ostrov Brač)
Kovová obluda uviazaná k brehu, zožrala moje malé auto ako malinu. Teším sa. Vnútrozemie sa mi páčilo, no teším sa nie len na ostrovy, ale aj na samotné plavby, ktoré absolvujem. V pláne mám navštíviť hneď tri ostrovy, takže na mori strávim dosť času.
Prvou zastávkou je Brač. To je najväčší z tých ostrovov, ktoré sa chystám navštíviť a stráviť tam nejaký čas.
Nestihnem si tu pozrieť všetko, no niečo predsa. Síce je horúci letný deň, no ani to ma neodradí od toho, aby som sa dostal na najvyšší bod celého ostrova. Már rád ten pohľad do diaľky, najmä keď je čo sledovať. Je jasno, slnko nad hlavou a more podo mnou. Podmienky, ako z učebnice o sledovaní sveta okolo mňa. Tunajšou miestnou špecialitou sú akési lietajúce myši. Žaby z vnútrozemia by tu našli svoj pokoj. Lenže o tom asi nevedia, a preto sa im tieto bračské môžu oprávnene vysmievať.
Vidova Gora (Ostrov Brač)
Na najvyšší bod ostrova som sa vybral aj kvôli tomu, aby som si odfotil jednu z najznámejších pláži v celej krajine. Zlatny Rab. Nemusím sa na nej vyvaliť, pod slnečník. Rád si ju pozriem z diaľky a to je pre mňa viac než adekvátne zadosťučinenie. Vraciam sa do hlavného mesta Bol, ktoré je centrom života na ostrove. Obdivujem pláže, ktoré nie sú lemované palmami, ale borovicami. Má to rozhodne svoje čaro. Je to zrejme jediné miesto, ktoré som navštívil a palmy mi tam vôbec nechýbali. Napchávam sa tým, čo sa podarilo vyloviť šikovným rybárom z mora a neviem sa toho nabažiť. Tak skvelé jedlo by som mohol jesť hádam aj donekonečna!
Moje dni na ostrove Brač sú zrátané a ja sa musím pobrať ďalej. Alebo naspäť? Posúď sám. Ďalšia zastávka je ostrov Vis. Priamo z ostrova Brač tam nie je lodné spojenie. Takže, najskôr naspäť do mesta Split a odtiaľ ďalšou loďou na ostrov Vis. Mierne zdržanie, ale nesťažujem sa. Práve naopak. Veď lode a plavenie sa , mám rád. Užijem si to. Niet o tom ani tých najmenších pochýb.
Komiža (Ostrov Vis)
Práve dvojhodinová plavba trajektom je to, čo mnohých odrádza od toho, aby navštívili jeden z najvzdialenejších ostrovov. To čo iných odrádza, mňa priťahuje. „Ťažký život námorníka“. Ani zďaleka, práve toto je to, čo ma na cestovaní baví azda najviac. Objavovanie, skúmanie a sledovanie toho, čo som predtým ešte nevidel. Dosť však bolo mojich emočných výlevov.
Poďme naspäť na Vis. Aký je? Skvelý! Teda mňa veľmi oslovil už pred tým ako som sa naň vybral a keď som tam už bol, tak sa mi to len potvrdilo. Keďže je to malý ostrov, tak tu toho moc nie je. Niekedy je však menej viac. Na Vise to platí takisto. To najlepšie z Dalmácie, som našiel práve tu. Ulice tak úzke, že som medzi domami nerozpažil ruky. Aj preto tu bolo viac mileneckých drám, lebo nažhavené páry to mali k sebe cez okno bližšie.
Dá sa povedať, že tento ostrov má dve tváre. Prvou je tá, počas letnej sezóny. Vtedy tu predsa len zavítajú turisti a je tu o poznanie živšie. Mimo sezóny tu je kľud a ticho. Lenže v poslednej dobe práve toto hľadá mnoho ľudí.
Biševo (Ostrov Vis)
Toto však nie je moja posledná zastávka. Plánujem sa dostať ešte kúsok ďalej. Počasie sa však bráni. Vlny na mori sú veľké a drevený čln malý. Hrozí, že by nás prevrátilo. Nepokojne teda prekračujem v malej, rybárskej dedinke a prihováram sa nebesám, moru, bohom, no azda každému, kto by mohol to počasie zmeniť.
Nakoniec sa to podarilo a drevená loďka sa pasuje s vlnami, ktoré sú väčšie ako plavidlo. Oplatilo sa to však a ja som mal o ďalší dôvod navyše, prečo byť spokojný.
Stiniva (Ostrov Vis)
To najlepšie z Dalmácie na záver? Neviem. Celé to bolo super. Posledným bodom je pre mňa relax na pláži. Je k nej trochu náročnejší prístup, ale oplatí sa. Loďou to je jednoduchšie, no ja mám na tejto ceste auto. Možno nabudúce sa podarí zohnať aj nejakého kapitána.
Každopádne práve táto malinká pláž je označovaná za jednu z najkrajších v krajine. Práve vďaka tomu, že sa k nej dá dostať trochu ťažšie a teda nie je pravidelne preplnená. Veď posúď sám!
Ďalšie fotografie z Dalmácie nájdeš v galérii, na mojom blogu o cestovaní
photoandtraveling.com
Tento článok bol publikovaný počas pretrvávajpcej pandémie Covid19. Pre vlastnú bezpečnosť si over aktuálne možnosti cestovania, do akejkoľvek krajiny.
Prajem príjemné cesty
Aleš
