Prechádzam sa v minulosti ulicami ,obchodmi, krajinou a vidím ľudí...Boli akýsi šedí....Nerozumel som tomu ale šiel som zamračený ďalej...cestou...týždňami, rokmi...Tak ako nám beží život, každému z nás...Pred pár rokmi nastal zásadný zlom v mojom súkromnom i pracovnom svete. Rozbilo ma to na drobné, z ktorých by sa dali naplniť vrecia.... Vďaka však pomoci druhých a seba reštartom som sa začal vracať do života a k sebe ale už inak... Začal som cvičiť...Robiť to čo som nikdy nemal rád a nikdy ma to nelákalo...Mal som komplexy zo svojej chudosti i škaredosti...Sebapoznanie a to rozbitie na kúsky mi umožnilo zlepiť sa ale zlepiť sa inak...Podľa seba a podľa toho čo v živote chcem....Cvičenie ma vrátilo do inej reality, telesne i mentálne i duševne...A tak isto návrat k čítaniu kníh, každé ráno pred prácou pri raňajkách. Knihy o seba poznávaní, pevnej vôli, o odosobnení, o emočnom odstúpení od ľudí, vecí, emócii...A samozrejme mne blízki ľudia...pár starých a i pár nových...Stále sa však učím...Snažím sa byť najlepšou verziou samého seba... Nič a nikto nemá nado mnou emocionálnu moc, pokiaľ mu ju ja nedám....Stále som však na polceste, mením sa podľa seba...niektorým a niečomu sa vzďaľujem, niektorým a niečomu sa približujem...
Ale späť k úsmevom...Chodím ulicami, obchodmi, krajinou a vidím ľudí....usmievajú sa a sú farební....Viem čo sa stalo...ja sám začal som sa usmievať a niekedy dokonca prvý....:-),hýrim pestrými farbami...Napriek strednému veku, opäť rastiem....
Silu priatelia, ktorú hľadáme na zmenu vo svojich životoch, nenájdeme...Tá sila je v nás...
