Dnes napíšem o mojej dovolenke v Grécku. Boli sme na polostrove Peloponéz, v hoteli Aldemar Olympian Village. Po prílete nás viezli trištvrte hodinu v autobuse, no nakoniec sme predsa len dorazili. Ubytovací komplex bol veľký a vyzeral pekne. Ubytovanie bolo útulné a hlavne čisté. V kúpeľni neviem prečo boli až dve umývadlá. Toaleta a sprchový kút boli po jednom. V izbe bola aj televízia, na ktorej bolo niekoľko ruských, nemeckých a gréckych kanálov. Niektoré vypadávali a okrem toho bol stále obraz mierne, vodorovne rozmazaný. Ale mali sme televízor.
Ak vám môžem poradiť, dávajte si pozor na svoje peniaze. Ak si ich odložíte na nočný stolík upratovačka vám ich zoberie hoci ich máte medzi svojimi vecami (takže je jasné že nie sú pre ňu). Vraj je to zvyk v tejto krajine. Takto ponechané mince si berú ako tringelt, divné.
More bolo celkom čisté až na niekoľko rias. Ráno bolo dokonca vidieť aj niekoľko metrov pod hladinu mora, až celkom na dno, kde bol piesok. V hotelovom rezorte bolo veľa bazénov medzi nimi aj relaxačný a mnoho menších pri bungalovoch. Bolo tu aj spa, ale iba platené. Jeden z veľkých mínusov tohto rezortu je aj to, že wifi je obmedzená na 50mb/deň. Čo je pre našu mladú generáciu vážny problém.
A teraz trošku o strave. V hlavnej jedálni boli tie isté jedlá s miernymi zmenami. Po 3 dňoch už išli človeku cez krk. Ale boli tu na výber 3 špeciálne reštaurácie Grécka Taverna, Talianska a Rybacia. Z nich ste si mohli vybrať a navštíviť ich počas pobytu. My sme boli iba v Taverne aTalianskej, a v oboch varili dobre a chutne. Okrem už spomenutých reštaurácii tu ešte bola ďalšia jedáleň (menšia), ktorá sa otvárala len v čase obeda. Výhodou bol výber aj iných jedál. Všetky druhy nápojov neboli zahrnuté v cene, napriek tomu, že to bolo ultra-all inclussive.
Spomeniem aj fakultatívny výlet do Olympie. Mnohí ľudia si mýlia Olympiu s vrchom Olymp (patril som medzi nich i ja), ale v skutočnosti sú od seba vzdialené asi 5 hodín cesty. Miesto, kde sa zapaľuje Olympijský oheň je Olympia. Okrem neho tu nájdete niekoľko chrámov medzi nimi aj Chrám Dia, alebo Chrám Héry. Ďalej tu bola škola pre športovcov, kde trénovali pred Olympijskymi hrami. Nechýbala ani bežecká dráha. Videli sme tu aj múzeum. V ňom väčšinu exponátov tvorili sochy. Sprievodkyňa nám
povedala i ukázala niektoré sochy, ktoré boli bez hláv. Tie pochádzali s obdobia kedy sa vyrábali "pásovo", len telá a hlavy sa dorábali podľa potreby.
A ešte jeden príbeh nakoniec. Keď sme už prišli na letisko (na odlet), tak sme z palubeniek zistili, že ešte budeme musieť čakať 3h a to v malej miestnosti s dvomi obchodmi a množstvom ľudí.Pri teplote asi 30 stupňov. Môj otec si chcel samozrejme overiť, či to nie je len tlačová chyba. A na naše obrovské šťastie bola.
Takže toto je z môjho výletu v Grécku asi všetko a ďakujem za prečítanie. A ak sa vám článok páčil budem rád ak mi zvýšite "karmu"(niečo ako like).
