Umelkyňa pochádzala z Anglicka. Jej rodičia boli celý svoj život účtovníkmi. Bola dobre vychovaným dieťaťom zo strednej vrstvy obyvateľstva . Navštevovala Birminghamskú umeleckú školu do dvadsiatich rokov svojho života. Tam pracovala pod vedením Bernarda Flitvuda. Neskôr pokračovala v štúdiu na univerzite v Oxforde. Svoje štúdium si hradila sama, keď začala pracovať ako sekretárka. Pre umelkyňu bol prelomovým rokom rok 1936, kedy vycestovala na Londýnsku medzinárodnú výstavu surrealistov, kde prvýkrát sa stretla s Connroy Maddoxom a bratmi Robertom Melvillom a Johnom, ktorý boli v tom čase poprednými členami birminghamskej surrealistickej školy. Počas dvoch rokov pobytu v Londýne navštevovala školu umenia Gosvenor.
Londýnski surrealisti sa považovali za "neautentických" a niekedy až za "antisurrealistov". "If London was trying to make a contribution, we were not interested", hovoril Robert Melville. Vo výsledku sa londýnski surralisti rozhodli, že sa stotožnia s parížskymi surrealistami akými boli Andre Breton, Max Ernst, a Salvádor Dalí. Narozdiel od svojich kolegov Bridgwater nepociťovala nenávisť voči londýnskym surrealistom. Nehľadiac na to, že bola členkou Birminghamskej skupiny umelcov, tak sa pripojila k Londýnskej skupine v roku 1940. Toto ich spojenectvo pretrvalo desaťročia, kedy spoločne sa zúčastnili na mnohých výstavách a pracovali na viacerých spoločných projektoch.
Veľkú časť obrazov Bridwater tvorili obrazy maľované tušom. Túto techniku používala najmä v rokoch 1930-1940. V svojich dielach zobrazovala najmä vtákov ( medzi nimi labute, vrany a rôzne hybridy), vajíčka a lístie na pozadí surrealistických a melancholických dekorácií, ktoré boli v tej dobe populárne.
V roku 1940 žila v západnom Londýne a Birminghame. Surrealistický časopis Arson , bol miestom, kde často publikovala svoje umelecké diela, nakoľko v tom čase vyšiel na javo jej krátky, ale zato intenzívny románik s redaktorom daného časopisu Tonym de Rencio. Jej prvá osobná výstava sa konala v roku 1942 v londýnskej galérií Jacka Bilbo´s .
Ďalšie roky boli pre Emmy veľmi búrlivými a sprevádzané mnohými úspechmi a pádmi. Jej životné cesty sa spájali s takými menami ako napríklad: Both Leonora Carrington, Meret Oppenheim's. V roku 1986 prestala s tvorbou raz a navždy. Zbytok svojho života strávila v dome pre seniorov v Solihullu, kde v roku 1999 vo veku 93 rokov zomrela.
Ako neskôr povedal profesor Peter Stockwell, jej prístup a spôsob tvorby bol častokrát veľmi revolučný. Viac sa zaujímala o surrealizmus v Anglicku než vo Francúzsku, hoci s nimi udržiaval neustále kontakty. Jej vplyv na surrealzmus v Anglicku bol porovnateľný s vplyvom Salvadora Dalí . Faktom bolo aj to, že bola jedinou ženou v čisto mužskej skupine surrealistov. Preto aj profesor Stockwell to nazval "feministickým povstaním". Asi nebolo ľahké sa presadiť vo " svete mužov", asi jej výstup na výslnie nebol ľahký. O to jej vzácnejšia jej tvorba, ktorú nám zanechala.
Niečo z tvorby Emmy Bridgwater:
Emmy Bridgwater: Echoes and Encounters, The Place of Female Symbolism in Britsh Surrealism
