Matúš Dula sa narodil 28.6.1846 manželom Matúšovi a Anne Dulovým v Blatnici, okre. Martin. Mal jednu sestru. Jeho otec sa živil ako roľník a bol šafraník ( obchodník s korením a drobnosťami), chodieval do Ruska a bol jedným z prvých Slovákov ktorí sa dostali do Irkutska na Sibíri. Jeho rodina sa prikláňala k myšlienke všeslovanskej vzájomnosti. Jeho otec ako blatnický richtár sa zúčastnil memorandového zhromaždenia v Martine v r. 1861, kt. aprobovalo Memorandum národa slovenského. Ľudovú školu navštevoval v Blatnici , kde sa učil pod vedením Juraja Šoltýsa. Počas rokov 1858-1861 chodil na nemecké gymnázium v Kežmarku a ďalšie 3 roky navštevoval maďarské gymnázium v Rožňave , kde v r. 1864 odmaturoval. Počas gymnaziálneho štúdia sa zaujímal o samovzdelávací proces v slovenčine. Bol pri zrode knižnice na Rožňavskom gymnáziu.
4. augusta 1863 predniesol svoju prvú reč v Martine, v ktorej podnecoval Slovákov, aby bojovali za svoje práva, bránili ich a svojou činnosťou zveľaďovali kultúru národa. Jeho život bol predurčený na to, že sa stane kňazom, na čo sa aj pripravoval. Neskôr na podnet významných slovenských činiteľov sa priklonil na štúdium práva na Viedenskej univerzite, kde bolo v tej dobe veľa Slovákov. Bol jedným zo zakladateľov spolku Slovenské okolie. Tento spolok mal blízke vzťahy aj s inými slovanskými študentskými spolkami. Matúš Dula pôsobil ako zapisovateľ v českom Sokole aj v Slovenskej besede. V štúdiu práva Dula pokračoval na univerzite v Pešťi, kde sa zoznámil s poslancom uhorského snemu A.I. Dobrianským, ktorý presadzoval myšlienky v prospech nemaďarských utláčaných národov. Dostal sa do kontaktu aj s Peštianskym podnikateľom Jánom N. Bobulom, ktorý mal myšlienku vytvorenia novej politickej strany. Na programovej línii sa mal podieľať aj Dula, ktorý akurát končil štúdium práva.
Tým sa začala jeho spolupráca s Novou školou . Politický program ktorý vytvorili bol formovaný veľmi všeobecne a opatrne. Vytvorili časopis Pešťbudínske vedomosti, kde publikovali hlavné tézy programu. Primárnymi myšlienkami ich programu boli marcové zákony z r. 1848, ktoré v sebe zahŕňali inštitút slobody a Memorandum národa slovenského do tej miera, aby nebola narušená jednota uhorského kráľovstva ako aj politická jednota. Onedlho opustil Novú školu a pridal sa do memorandového krídla. Svoju činnosť v spolkoch neukončil naopak chceli založiť nový spolok Slovenská omladina no vláda stanovy spolku nepotvrdila. Pracoval ako advokátsky koncipient u Pavla Mudroňa. V r. 1873 sa oženil s dcérou Viliama Paulínyho-Totha Vilmou. Narodili sa mu 2 dcéry Ľudmila a Oľga a synovia Igor a Viliam.
V r. 1869 bol založený Knihtlačiarsky učastinarsky spolok s kapitálom 46000 zlatých a za jedného zo zakladateľov je označovaný aj Matúš Dula, ktorého bol aj jeho právny zástupcom. V r. 1872 počas volieb poslancov do uhorského snemu Dula agitoval v Turci v prospech kandidáta SNS V. P. Tótha a rovnako aj za P. Mudroňa na post poslanca parlamentu v Sučanoch. Najužšie vedenie SNS spolu s ním vytvárali M. Dula a Ambro Pietor ( redaktor a publicista martinských národných novín). Dula pokračoval vo svojej činnosti v smere zakladajúcom sa na štúrovskej myšlienke národnej individuálnosti a princípoch memoranda. Dula pokračoval vo svojej činnosti v smere zakladajúcom sa na štúrovskej myšlienke národnej individuálnosti a princípoch memoranda. Roku 1885 bol zástupcom turčianskeho evanjelického seniorátu a spolu s ďalšími vyvíjali snahu o zriadenie slovenského gymnáziá v Martine pre celý preddunajský dištrikt ale to sa nepodarilo. Prekážkou bola vládna moc, ktorá bola ochotná pristúpiť iba na gymnázum s maďarským vyučovacím jazykom. Dula sa nevzdal . Od r.1895- pôsobil ako člen dočasného gymnaziálneho výboru, ktorý mal cieľ vytvorenie interkonfesionálneho gymnáziá . Ani tento model neprešiel. Dula chcel aby sa slovenskí kňazi presadili v autonómnej slovenskej cirkvi a aby predišiel ďalšej maďarizácií. Ako predstaviteľ podnikateľsko-demokratických kruhov sa snažil sa o rozšírenie vzdelania aj pre Slovákov v materinskom jazyku na základných aj stredných školách . S Andrejom Halašom r. 1886 zakladajú Kníhkupecko-nakladateľský spolok za účelom podpory a zlepšenia podmienok na vydávanie diel slovenských autorov. Dula bol jeho správcom. Zaslúžil sa aj o vybudovanie Národného domu v Martine, ktorý od r. 1890 sa stal významným kultúrnym centrom národného významu. Dula viedol správu národného domu v ktorom pôsobilo aj ochotnícke divadlo. Bol aj účastníkom Sporiteľne v Martine , kde pôsobil ako direktor. Participoval na založení banky Tatry, Turčianskeho pivovaru, Celulózy a mnohých iných podnikov .
Matúš Dula sa na činnosti SNS podieľal od jej počiatku. Roku 1872 predsedal volebnému výboru národniarov v kláštorsko-mošovskom volebnom okrese v ktorom kandidoval Viliam Paulíny- Tóth. Od roku 1877 pôsobil ako podpredseda SNS . Bol aj členom konzorcia Národné noviny . V roku 1881 navrhol na volebnej porade strany, aby sa SNS nezúčastnila volieb do uhorského snemu s čím väčšina predstaviteľov nesúhlasila no rešpektoval rozhodnutie väčšine a dokonca sám podal kandidatúru v štubnianskom okrese. O 3 roky neskôr sa vzdal možnosti kandidovať vo voľbách v roku 1884 na protest proti silnej maďarizácií. No jeho voliči ho vyzývali aby kandidoval no on konal podľa oficiálneho stanoviska strany. V období pasivity Dula predsedal zjazdu slovenských spisovateľov 5. augusta 1885.Dula sa snažil presadzovať kooperáciu strán utláčaných národov aj na spoločných rokovaniach vo Viedni 10. a 11. júna 1893. Záverom konferencie bolo vytvorenie politického programu konštituovanom na princípe federalizácie a národnej autonómie v Uhorsku. Bol obhajca v rumunskom memorandovom procese v r. 1894. 6. augusta 1900 na porade SNS Matúš Dula predniesol návrh na obnovenie účasti SNS vo voľbách . Tento rok je považovaný za SNS za prelomový.
11. apríla 1901 bol Matúš Dula zvolený za člena Ústredného volebného výboru . Bol zvolený aj za predsedu politického odboru čo poukazovalo na jeho politické a právne skúsenosti. V období 1901-1907 ho vo funckcií podpredsedu SNS vystiedal Ján Vanovič. V roku 1907 bol opätovne zvolený za podpredsedu SNS.
9. marca 1914 zomrel Pavol Mudroň a vo funkcií predsedu Slovenskej národnej strany ho vystriedal práve 68- ročný Matúš Dula, čo bolo prijímané s nedôverou, pretože prevládala mienka , že do čela strany mal byť zvolený mladší kandidát, ktorý by bol nezávislý od martinského centra a svojou činnosťou by dokázala priniesť zmeny v SNH . Obrátil sa na neho Vavro Šrobár s ideou vytvorenie Slovenskej národnej rady . Na Slovensku sa politická scéna diferencovala v 3 smeroch a to v SNS, SĽS a Sociálnej demokracie. Na jar 1914 Dula vyzval všetkých reprezentantov politických smerov aby takýto orgán vytvorili podľa vzoru českej národnej rady alebo rumunského komitétu. Bohužiaľ sa dohoda pre vojnu nezrealizovala. 5. augusta 1914 M. Dula podpísal vyhlásenie o zastavenie činnosti SNS . Akt sledoval zámer zabrániť, aby slovenskú politickú scénu nezneužila vládna moc . Následne M. Dula podnikol intervenciu u ministerského predsedu vlády Š. Tisza, aby zabránil perzekucií Slovákov.
Roku 1918 začala narastať nespokojnosť s pasivitou SNS aj z postoja M. Dulu . Dula sa odvolával na to, že je potrebné pripraviť rozhodnú politickú akciu , ktorej by sa verejne prezentoval slovenský politický program s prihliadnutím na situáciu v krajine. Kým sa to nepodarí Dula nevidel iné východisko ako pasivitu SNS. 24. mája 1918 zvolal tajnú poradu do Martina, kde sa chcel vzdať postu predsedu strany . Na porade sa rozhodlo o úplnom odtrhnutí Slovenska od Uhorska a spojení s českými krajinami. Nastala aktivizácia politického života na Slovensku a SNS opustila platformu pasivity z roku 1914. Koncom leta sa u M. Dulu začali hromadiť listy, aby SNS opustila politiku politickej pasivity . Reakciu bol článok. Na najbližšie práce v ktorom sa písalo, že je potrebné zjednotiť sily národa a vytvoriť jeden národný zväz.
Na reorganizáciu u M. Dulu naliehal aj predseda Československej jednoty Josef Rotnágl, ktorý síce súhlasil s pasivitou SNS ale politika strany by nemala byť pasívnou voči slovenskému národu . Výsledkom Budapeštianskeho rokovania z 18. septembra 1918 bolo rozhodnutie o vzniku Slovenskej národnej rady a poverený jej zostavením bol Matúš Dula , ktorá mala pozostávať z 12 členov. Po konzultáciách Dulu SNR doplnili o poslanca uhorského snemu Pavla Blaha a Ferdinanda Jurigu. Vytvorenie SNR bolo zamietnuté uhorskými vládnucimi kruhmi .
V októbri 1918 odcestoval M. Dula do Prahy kde rokoval s českými predstaviteľmi (K. Kramarom, Klofáčom a Rotnáglom). Tieto rokovania ho podnietili k urýchleniu politických krokov SNS na vystúpeniach . 16. októbra 1918 bol zverejnený cisársky manifest , kde malo z ríše byť vylúčené Poľsko a zvyšok Predlitavska bude rozdelený na štát nemecko-rakúsky ,český, juhoslovanský a ukrajinský spojený do federácie. No tento pokus nemal úspech, nakoľko Československo už bolo medzinárodne uznané. No manifest umožnil legálnu existenciu národných rád a výborov preto M. Hodža 22. októbra 1918 zriadil vo Viedni akčný výbor Slovenskej národnej rady na čele s Matúšom Dulom, ktorý mal byť pružným a operatívnym orgánom na riadenie slovenskej politiky. 28. októbra Národný Výbor v Prahe prevzal kontrolu nad úradmi bez toho aby o svojich krokoch informoval. To malo za následok demonštrácie , ktoré prinútili výbor, aby formálne vyhlásil československý štát. 29.- 30. októbra 1918 sa konala schôdza slovenskej politickej scény a kultúry v Martine . Zhromaždovali sa tu delegáti z celého Slovenska ale aj Budapešti či Viedne. Zasadnutie výboru SNS bolo riadne ohlásene na 30. októbra uhorským úradom. Zasadnutie prebiehalo v budove martinskej Tatrabanky. Predporade predsedal M. Dula, kde mal byť prijatý text deklarácie. M. Dula na deklaračnom zhromaždení o 14. hodine popoludní podal správu o politickej situácii a poslaní zhromaždenia.
Na deklaračnom zhromaždení Bola prijatá Martinská deklarácia ( Deklarácia slovenského národa), zvolená 20 členná Slovenská národná rada a za jej predsedu bol zvolený Matúš Dula. Účastníci zhromaždenia v tom čase ešte nevedeli že 28. októbra bol vyhlásený československý štát, keďže dovoz novín z Čiech bol uhorskou vládou zakázaný. Začiatkom novembra 1918 maďarské vojská obsadili Martin a zatkli aj predsedu SNR Matúša Dulu , pretože SNR vyjadrila vôľu slovenského národa , ktorý chcel žiť síce v priateľstve s maďarským národom ale nie v jednom štáte. Neskôr bol Dula z väzby prepustený. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska rozpustilo všetky národne rady na Slovensku a tým sa skončila oficiálna činnosť ústrednej SNR. Dula následne pôsobil ako predseda Slovenského klubu Revolučného národného zhromaždenia v r. 1918-1919. V roku 1920 bol zvolený do senátu v martinskom volebnom kraji za Slovenskú národnú a roľnícku stranu . Námestník predsedu Národnej rady československej 1918-1921 v Bratislave. Pôsobil ako člen ústredného výkonného výboru a poradných orgánov.
Pre jeho chorobu posledné roky strávil v politickej pasivite. Napriek všetkému v povedomí Slovákov a Čechov zostane ako ten, ktorý sa zapríčinil o vznik spoločného československého štátu a ako zástanca spolupráce medzi českým a slovenským národom. Zomrel 13.júna 1926 v Ružomberku v dome svojej dcéry Oľgy o pol desiatej večer. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Národnom cintoríne v Martine
