Na danú otázku sme sa opýtali umelej inteligencie, ako nezávislého nástroja, ktorý snáď vládni predstavitelia neoznačia, ako zapredané a na konci si dovolím pár svojich poznámok. Takže, určite dočítajte dokonca.
1. Správna a politická rovina
Zjednodušenie štruktúry – menej krajov znamená menej úradov, poslancov a byrokracie.
Koncentrácia moci – väčšie kraje by mali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu voči štátu, no hrozilo by oslabenie zastúpenia menších regiónov (napr. Gemer či Zemplín by mohli mať slabší hlas vo veľkom „Východnom“ kraji).
Politické dôsledky – stranám by stačilo obsadzovať menej regionálnych štruktúr, čo by mohlo meniť dynamiku regionálnej politiky (napr. posilnenie dominantných strán, oslabenie lokálnych lídrov).
2. Ekonomická rovina
Úspory na administratíve– zníženie počtu krajských úradov, zastupiteľstiev a inštitúcií by prinieslo určité finančné úspory.
Rozvojové fondy – väčšie kraje by mali silnejšiu pozíciu pri čerpaní eurofondov a tvorbe stratégií regionálneho rozvoja.
Nerovnomerný rozvoj – riziko, že väčšie centrá (Košice na Východe, Žilina či Banská Bystrica v Strede, Nitra alebo Trnava na Západe) by „vysávali“ zdroje na úkor periférií.
3. Sociálna a kultúrna rovina
Identita regiónov – dnešné kraje aspoň čiastočne kopírujú historické celky (napr. Spiš, Liptov, Tekov v rámci väčších hraníc). Pri zlúčení do 3 veľkých celkov (okrem Bratislavy) by sa táto historicko-regionálna identita ešte viac rozplynula.
Dostupnosť služieb – v niektorých oblastiach (školstvo, zdravotníctvo, doprava) by mohlo dôjsť k centralizácii, čo by obyvateľom odľahlých okresov zhoršilo dostupnosť rozhodovacích centier.
4. Medzinárodný a eurofondový rozmer
Európska únia rozdeľuje regióny podľa tzv. NUTS klasifikácie. Slovensko je dnes v NUTS 2 rozdelené na 4 regióny (Západ, Stred, Východ, Bratislava).
Ak by sa samosprávne kraje prispôsobili tomuto členeniu, administratívne by sa Slovensko zosúladilo s eurofondovou mapou, čo by mohlo zrýchliť a zjednodušiť čerpanie zdrojov.
Zhrnutie:
Zníženie počtu krajov na 4 by zjednodušilo administratívu a zosúladilo Slovensko s európskou štruktúrou rozdelenia regiónov, no zároveň by hrozilo oslabenie regionálnej identity a zastúpenia menších oblastí. Najväčšie výhody by boli ekonomické a organizačné, najväčšie riziká sociálne a politické.
ČO Z TOHO VYPLÝVA?
Je až počudovania hodné, ako zástupcovia najmenších okresov, vrátane toho najmenšieho "HRDO" obhajujú zníženie počtu VÚC, rušenie najmenších okresných úradov a podobne, a zároveň sa bijú do pŕs, ako im "záleží na regiónoch".
Slogany "BOJUJEME ZA REGIÓNY", by mali prestať byť len floskulami, ale mali by sa stať reálnymi činmi. Je pekné sa prísť posadiť do hľadiska na festival, ktorý niekto zorganizuje, odovzdať nejaké ceny pre občanov to všetko je pekné a krásne, ale reálna pomoc regiónu je nulová.
Rád, by som sa dočkal časov, keď sa budeme vedieť našich volených zástupcov pozrieť aj kriticky, či niečo reálne robia, alebo iba hovoria frázy a slogany, ktorými nás opíjajú, aby sme im raz za 4 roky hodili hlas do volebnej urny a dopriali sladké 4 roky ničnerobenia pre nás bežných občanov.
Namiesto rušenia krajov, by sme sa mohli pozrieť radšej ako zoštíhliť štát, preskupiť sily v štátnej sfére, pozrieť sa na efektivitu desiatok štátnych tajomníkov, splnomocnencov vlád, mimoriadnych splnomocnencov, rôznych komisií a výborov, ktoré vláda zriaďuje a dosadzuje do nich ľudí s nízkym morálnym a odborným kreditom, ale "dobrou" straníckou knižkou.
Nádejam sa, že Slovensko raz bude krajinou, kde sa toto všetko zmení a že slovo "REGIÓN" nebude predmetom politického marketingu, ale reálnym miestom pre život občanov nášho SLOVENSKA!
