Písal sa rok 1768. Na túto chorobu zomieralo zhruba 40% nakazených, obzvlášť malé deti ( v Rusku to bolo každé siedme dieťa). V Rusku bola situácia oveľa tragickejšia. Napríklad v roku 1730 zomrel na nákazu čiernych kiahní aj syn Petra Veľkého iba 14 ročný Peter II.
Imperátorka Katarína II. však nikdy nakazená nebola. To sa nedá povedať o jej manželovi Petrovi III. Síce ho choroba neskolila, ale zanechala na ňom doživotné následky a až do svojej tragickej smrti, keď sa pozrel do zrkadla tak videl ostatky choroby na svojej tvári. V prvopočiatku bol dokonca zohavený tak, že ľudia sa s ním odmietali stýkať, lebo sa báli jeho vzhľadu.
V liste adresovanom pruskému kráľovi Fridrichovi II. hovorí, že ona sama utiekla z domu aby chránila seba aj syna. Radili jej, aby dala syna zaočkovať no považovala za nevhodné, aby sama nešla príkladom jemu aj celému ruskému národu a ako prvá nedala zaočkovať seba. Nebolo to však ľahké. V danom období očkovanie praktikovali väčšinou iba anglickí lekári. Angličania totiž získali túto skúsenosť od Osmanov začiatkom 18.storočia. Najskôr vakcínu vyskúšali na väzňoch a nepriateľoch a keď sa ich „pokusy“ vydarili, tak nechali zaočkovať aj samotného anglického kráľa Georga I.
Katarína Veľká sa dala zaočkovať tajne a ihneď nato odišla do Cárskeho Sela, aby sa tam doliečila a jej telo sa dostatočne „spamätalo“ po podaní látky . Podľa oficiálnych verzií, daná látka bola odobratá od 7 ročného syna kadeta Alexandra Markova, ktorý ako vďaku od ruskej cárovnej dostal šľachtický titul a priezvisko Ospennyj ( v preklade kiahňový).
Päť dní strávila cárovná úplne obyčajne. Slávnostné obedy, vybavovanie agendy alebo aj prijímala svojich pobočníkov a radcov. Na šiesty deň však nastal zvrat v zdravotnom stave cárovnej. Podľa zápiskov lekára celú noc 19.októbra driemala a zaspávala, no často sa prebúdzala na bolesti hlavy a chrbta. Na druhý deň nemala vôbec chuť do jedla. Vypila iba trocha čaju a zjedla trocha ovsenej kaše s jablkami. Symptómy ktoré sa ukázali boli horúčka, bolesť kĺbov,zimnica a začali sa na jej tele objavovať prvé známky kiahní, ktoré postupne tmavli a potom mizli.
Neskôr bol zaočkovaný aj následník ruského trónu Pavol Petrovič. Anglický lekár Thomas Dimsdale za zaočkovanie cárovnej dostal barónsky titul a veľkú penziu. Doktor Dimsdale neskôr zaočkoval aj samotných vnukov ruskej cárovnej.
Povinnosť sa zaočkovať neskôr zaviedla sovietska vláda v roku 1919 a tá sa zachovala až do roku 1980.
Použité zdroje:
https://histrf.ru/biblioteka/b/kak-v-rossii-pobiedili-strakh-pieried-privivkami
