Ruský reformátor alebo nenávidený panovník?

Písmo: A- | A+

Peter I. je ústrednou postavou ruských dejín. Je považovaný za veľkého reformátora ,ktorému sa podarilo otvoriť okno do Európy. Bol milovaný ale aj nenávidený. Zažil úspechy ale aj pády. Ako to bolo sa dočítate v tomto článku.

Už po jeho narodení bolo jasné, že sa Peter stane následníkom trónu, keďže cára prežili len dvaja synovia z prvého manželstva a na rozdiel od nich bol Peter silný a zdravý. Keď sa stal cárom Fjodor, tak sa do popredia dostala cárova rodina z prvého manželstva a Peter s matkou boli v úzadí. Na trón sa mohol dostať len tak, že by Fjodor nemal žiadneho mužského potomka . Pod vedením Nikitu Mojsejeviča Zotova sa Peter venuje písaniu, štúdiu cirkevných textov ale aj spevu.

K týmto predmetom sa pridávajú aj dejiny, ktoré Zotov pútavo rozprával Petrovi. Výsledkom tohto učenia boli Petrove znalosti z historiografie, geografie a kosmografie, avšak ruská gramatika robila Petrovi veľké problémy počas celého života a preto písal tak, ako počul. V rokoch 1687-1688 ho Holanďan Timmerman učil aritmetiku, geometriu, delostreľbu a vedu o opevnení, ktoré neskôr využíval ako cár.

V roku 1682 zomiera aj syn cára Fjodora Ilja a pár dnína to aj samotný cár. 10.mája toho istého roku obyvatelia Moskvy prisahajú vernosť mladému Petrovi. Za Petra vládne jeho matka Natália s podporou bojarov a poddaných, avšak v tejto labilnej situácií bolo potrebné, aby sa opierali o pomoc strážnych plukov – strelcov.

Mladý ruský cár Peter I.
Mladý ruský cár Peter I. 

 

Prvé vojenské úspechy

V roku 1695 sa začínajú Petrove ťaženia na Azov proti Turkom, ako nátlak členov svätej ligy. Prvé ťaženie bolo neúspešné a museli sa vrátiť do Moskvy. No toto ťaženie ukázalo slabiny ruskej armády, a bolo jasné že potrebuje reformu. Zistil, že v armáde potrebuje zlepšiť delostrelectvo a zabezpečiť skúsených inžinierov. V Rusku ich bolo málo a preto pozýval veľkú časť zo zahraničia. Slabinou bolo aj loďstvo a tak vo Voroneži začal stavať veľké loďstvo. Posilnený členstvom v protitureckej koalícií, kde mu habsburský cisár ponúkol odbornú pomoc pri kopaní zákopov a taktiež mu pomoc ponúkol aj poľský kráľ, ktorý mu poslal odborníka na stavbu galér.

Pracoval aj na vytvorení námornej flotily, ktorá by bola schopná čeliť tureckej. V máji 1696 sa Peter vydáva na ďalšie ťaženie na Azov. Toto ťaženia už bolo úspešné a stalo sa tak prvým vojenským úspechom Petra I. Tento konflikt ukázal, že sa zmenil na boj o prístup k Čiernemu moru, na ktorý sa muselo Rusko lepšie pripraviť. Chýbali im odborníci aj námorní dôstojníci, ktorých potrebovali zo zahraničia. Na Turecko mala spoločne zaútočiť celá svätá koalícia.

Cár inkognito

Koncom roku 1696 bolo vyslané diplomatické a obchodné posolstvo do Európy. Tejto misie sa zúčastnil aj sám panovník Peter I., ktorý cestoval inkognito pod krycím menom Peter Michajlov, úradník Preobraženského príkazu.

Navštívil Královec, Berlín, Amsterdam, Haag, Londýn a Viedeň. Cieľom diplomatickej misie bolo získať spojencov proti Turecku, čo sa však nepodarilo. V Amsterdame sa zamestnal pri stavbe lodí, taktiež navštívil botanickú záhradu, mlyny, kostoly ale aj nevestince. V Londýne spoznával anglickú vládu a porovnával ju s tou svojou. Zistil, že sa úplne rozchádzajú. Pozitívom tejto návštevy bolo podpísanie zmluvy o monopolnom práve anglických obchodníkov predávať v Rusku tabak. Cestu do Benátok musel prerušiť, pretože sa dozvedel o domácej vzbure strelcov. Výsledok tejto cesty bol pozitívny. Dôležitým krokom bol aj nákup zbraní.

Obrázok blogu

 

Severná vojna

Prebiehala v rokoch 1700-1721 medzi severnou alianciou tvorenou, Ruskom, Dánskom, Nórskom a Saskom a ďalšími menšími severnými krajinami, proti Švédsku, ktorého cieľom bolo vybojovanie nadvlády v Baltskom mori. Bol to spor o pobaltské územie a nadvládu už v spomínanom Baltskom mori a jeho pobrežia, ktoré sa skončila porážkou Švédska, ktoré navždy stratilo status veľkej krajiny

V auguste 1700 Rusko vypovedalo vojnu Švédsku. Zároveň bol vydaný príkaz na konfiškáciu všetkých švédskych tovarov, ktoré sa nachádzali v Moskve v prospech ruskej štátnej pokladnice a švédsky vyslanec bol uväznený. V bitke pri Narve utrpelo Rusko tvrdú porážku. Táto vojna trvala veľmi dlho a jej koniec bol v nedohľadne. Rusko v snahe donútiť Švédsko k mieru, plienilo v rokoch 1719-1720 ich územia. 30.augusta 1721 sa Severná vojna skončila uzavretím tzv. Nyštadského mieru, ktorý zo švédskej strany dojednala Karolova sestra Ulrika Leonora. Víťazom tejto vojny sa stalo Rusko. Získali Livónsko, Estónsko, Ingriu, Kexhol a časť Fínska. Získali aj prístup k Baltskému moru .

 

Severná vojna
Severná vojna 

Vojna s Tureckom

Turecko zmáhajú obavy, že sila Ruska naruší pomer síl na severe Európy. Spočiatku vystupovalo Turecko ako pozorovateľ a do konfliktu sa nezapájalo ale po Poltave sa všetko zmenilo a na ich strane nastali obavy. V roku 1710 žiadal cár vydanie švédskeho kráľa od Turkov a v prípade odmietnutia im Rusko vypovedá vojnu. Turecko zatklo ruského vyjednávača Tolstoja a v novembri 1710 vyhlasuje Rusku vojnu. Peter sa sám stavia do čela armády a vládu počas svojej neprítomnosti zveruje do rúk svojho syna Alexeja. Prvá zrážka vojsk bola v bitke pri rieke Prut 7. júla 1711 a následne sa rozhodli s Turkami vyjednávať. Už 12. júla toho istého roka bol medzi nimi podpísaná mierová zmluva medzi Ruskom a Tureckom. Karol XII. Mal bezpečný prechod do Švédska . Ďalšia možná vojna v roku 1712 bola rýchlo zažehnaná mierovou zmluvou za pomoci Petra Šafirova v roku 1713 a vošla do dejín ako večný mier.

Reformy Petra Veľkého

Hlavným iniciátorom sa stal samotný Peter I. inšpirovaný európskou civilizáciou. Začiatok jeho reformnej činnosti po návrate z Európy bolo v oblasti starobylých ruských spôsobov medzi ktoré patrili fúzy a brada na tvári každého Rusa. Vydal nariadenie, podľa ktorého sa museli všetci holiť okrem duchovných a roľníkov.

Ak sa brady vzdať nechcel, tak si ju mohli ponechať s podmienkou, že za ňu budú platiť daň. Medzi ďalšie z reforiem patrí aj daň mesta. Západoeurópske mestá boli samosprávne. Tam sa hromadil kapitál z veľkých spoločností. To si všimol aj Peter a snažil sa tieto formy obchodovania zaviesť aj v Rusku. Ukázalo sa, že v Rusku, nie je možné dospieť k takým výsledkom ako v Európe. 

Násilné zavádzanie západného odevu a holenia brady
Násilné zavádzanie západného odevu a holenia brady 

Ďalej to mala byť reforma samosprávy veľkých miest. Mestá sa mohli rozhodnúť či budú pod cárskou správou alebo si zvolia samosprávu. Táto výsada alebo nebola zadarmo a museli platiť dvojnásobné dane. To sa mešťanom nepáčilo a zostávali pod správou cára. V krajine sa neskôr vyskytli dva nové príjmy. Prvým malo byť razenie nových medených mincí. A druhým mala byť daň z dvora odvádzaná z každého hospodárstva, bez ohľadu na to, koľko pracovných síl tam žije. V januári 1719 bola zavedená nová forma zdanenie obyvateľstva a to revíziou duší.

Ďalšou reformou bola revízia kalendára. Nový rok sa mal počítať od 1. januára a nie od 1. septembra. Čo sa týka školstva tak mali sa učiť nové predmety , ktoré mali napomôcť zlepšiť situáciu v Rusku. Boli to predmety súvisiace s armádou a loďstvom. Začínajú vznikať nové základné a stredné školy. V roku 1701 vzniká v Moskve nová navigátorská škola . Neskôr bola takáto škola zriadená aj v Petrohrade.

Maľba ruského vojaka
Maľba ruského vojaka 

Ďalšia zmena sa týka zdravotníctva. Cár začína stavať nemocnice. Napríklad vojenskú nemocnicu v Moskve počas rokov 1706-1707. Neskôr prišiel Peter s nápadom zriadiť v každom meste nemocnicu. V roku 1717 sa rozhodol zmeniť správne členenie Ruska a preto vydal nariadenie, v ktorom bolo určených 8 veľkých miest ku ktorým bolo pričlenených 341 ostatných miest. Tieto veľké mestá sa volali gubernie. V roku 1711 zriadil senát a bol to úrad, ktorého úlohou bolo preberať vládnu moc v prípade cárovej neprítomnosti. Mal dozerať na miestnu správu, pôsobiť ako súdny dvor a mal na starosti všetky štátne výdaje. V senáte nebol žiadne z cárových obľúbencov.

Strieborný rubeľ, r. 1723
Strieborný rubeľ, r. 1723 

 

Koniec vlády Petra I.

Posledné roky cárovho života sa vyznačujú mentálnym a fyzickým úpadkom. Cár sa trápil v bolestiach ku čomu sa pridali aj problémy s pľúcami, ktoré spôsobilo fajčenie. Začiatkom jeho konca bol záchvat v januári 1725. 27. januára 1725 udelil milosť všetkým, ktorí boli odsúdení na trest smrti a k núteným prácam a menoval svojho nástupcu. 28. januára 1725 Peter I. zomiera. Príčinou smrti bol údajne nezhubný nádor prostaty, ktorý viedol k zástave moču a zlyhaniu obličiek.

 

Skryť Zatvoriť reklamu