reklama

Muzikantské kecy – Vianočná spomienka

Tohtoročné Vianoce boli pre mňa zvláštne, smutné.

Muzikantské kecy – Vianočná spomienka
Alex
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Aj kvôli vírusovej depresii, aj kvôli iným, súkromným veciam. Človek si povie, však bude aj lepšie. A spomína. Hlavne na krajšie Vianoce. A zrazu sa mu vynorí spomienka na jeden štedrý večer, ktorý bol možno horší. Nie možno, určite. Tak vám o tom porozprávam, veď to súviselo s mojím muzikantským vandrovaním.

V tom čase moja skupina strávila zimné sezóny často vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku v Arose. Obyčajne v luxusnom hoteli Savoy. Zvykli sme tam začínať po Vianociach a potom tam ostať do konca zimnej sezóny. Tentokrát sme ale začali už na štedrý večer. Tak sa stalo, že doma sme Vianoce presunuli o deň skôr. Všetko prebiehalo ako zvyčajne, slávnostná večera aj rozbalenie darčekov. Opíjal som sa radosťou, ako sa moji synovia s rozžiarenými očami tešia zo svojich nádielok. Inač som sa opíjať ani nemohol, lebo keď deti zaspali, zbytok noci som už strávil na autostráde cestou do Švajčiarska.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štedrý večer ma zastihol za bubnami. Vedenie hotela pripravilo pre deti svojich klientov krásny vianočný večer, k tomu sme mali asistovať našou muzikou, preto bol ten skorší nástup. Keď sa animátorkami umne vymyslené rozdávanie darčekov schýlilo ku koncu, pri bubnovaní sa mi už ronili slzy na paličky. A niet tam času na utieranie. Tak trochu, potajomky do rukáv brokátového muzikantského saka.

Dieťa je dieťa. Je milé, niekedy zlostné alebo trucujúce, inokedy zase aj trochu škodoradostné. Aj u nás, aj všade na svete. Tie, pre ktoré sme práve vytvárali hudobnú kulisu, akoby boli sebavedomejšie. Všakže sa narodili ako Švajčiari, ktorých skrytú povýšenosť sme dobre poznali, závideli aj zatracovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vianočná akcia pre deti sa dostala do finále: deti mali na tanečnom parkete nožičkami rozšliapať nafúkané farebné balóniky. Veľa balónikov. Len tak vybuchovali rad radom s veľkým rachotom. A my sme k tomu hrali. Bolo jedno, čo, aj tak si to nikto nevšímal. Srdce mi išlo roztrhať od žiaľu, čo ja tu hľadám? Veď by som mal byť pri Dávidovi a Maťkovi. Moje emócie dostali voľné pole...

Stalo sa niekoľkokrát v živote, že som si poplakal. Niekedy som to potom oľutoval.

Tieto slzy určite nie.

Alexander Strieženec

Alexander Strieženec

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Som hudobník, pedagóg hudobnej školy, publicista a spisovateľ. Doteraz mi vyšlo 12 knižných publikácií (hudobno-vedecké práce, krásna literatúra...). Od roku 1980 som hrával so svojou skupinou v Západnej Európe a Škandinávii. Pritom som veľa rokov pôsobil ako súkromný učiteľ hudby, nakoniec som sa stal učiteľom ZUŠ Šamorín, kde som učil až do dôchodku. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu