Politické leto na Slovensku je ako dlhá, rozpálená cesta, po ktorej kráčame s nádejou, že niekde za rohom bude oáza pokoja. Namiesto toho však na každom kroku narážame na ďalšie politické skaly a horúčavy, ktoré rovnako rozpália nielen vzduch, ale aj nálady v parlamente.
Začnime hneď s Michalom Šimečkom, ktorý sa stal terčom nového pokusu o „politické grilovanie“. Premiér Fico sa rozhodol, že podpredseda parlamentu už nemá čo hľadať vo funkcii, a to len preto, že sa odvážil zorganizovať protesty. Zdá sa, že na Slovensku sa zjavne protestuje až príliš. Šimečka len prejavil nesúhlas s tým, čo by sa dalo nazvať „stagnácia spravodlivosti“, a hneď sa dostal na Fica zoznam nežiaducich osôb. No ako sa hovorí, „národná rada nie je krčma“, ale momentálne to tam zrejme vyzerá ako na poriadnom slovenskom trhu – a to nie len s názormi.
A teraz k Martine Šimkovičovej, ministerke kultúry, ktorá čelí odvolaniu. Vláda tvrdí, že má veci pod kontrolou, ale opozícia jej to neuľahčuje. Zdá sa, že ministerke nejde o to, ako zachovať kultúrne dedičstvo, ale o to, ako udržať vlastnú stoličku. Je to ako staré slovenské príslovie – „kým vládneš, snaž sa, lebo o chvíľu už môže byť po zábave“. No a zábava, ako vieme, môže byť rýchlo nahradená politickými nožnicami.
Ale pozrime sa na to trochu globálnejšie: ľudia protestujú. Opozičné strany zvolávajú ďalšie a ďalšie demonštrácie, zatiaľ čo vláda robí všetko pre to, aby ich ignorovala. Robert Fico a jeho verní sú presvedčení, že protesty nemajú zmysel – aspoň nie, keď sa im nepáčia. Možno by im pomohol krátky výlet medzi bežných ľudí, aby si uvedomili, že slová majú silu. Ako sa u nás hovorí, „pravda zvykne vyplávať na povrch“, a na uliciach Bratislavy to už dlhšie vrie.
Takže, kde to vlastne sme? Ako vždy, na Slovensku sa menia tváre, ale problémy ostávajú. Každý hrá svoju politickú šachovnicu, no zdá sa, že kráľovské figúry strácajú na lesku. No „kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie“ – a otázkou ostáva, kto bude mať dôvod na smiech, keď sa leto prehupne do chladnejšej politickej jesene.
Záver? Slovenská politika je ako rozhorúčený kotol, ktorý môže kedykoľvek explodovať. A kým sa čaká na ďalšiu kauzu, treba si dávať pozor, kam stúpame. Lebo kým sa dvaja hádajú, tretí... zvyčajne stavia novú koalíciu.
