Beží už šiesty rok môjho života v Česku. Ak sa Brno dá nazvať Českom. Samotní Brňania by sa so mnou určite hádali. "Čechy? Jaké Čechy?! My jsme Morava!" Pardón, Morava, ale Brno oficiálne vyhlasujem za hlavné mesto Slovenska! Prečo? Pretože množstvo Slovákov v Brne je nevídané. Občas mám naozaj pocit, že som doma. Samozrejme, stretáva sa to s pozitívnymi aj negatívnymi ohlasmi. "Jé, ty jsi Slovenka? To je supr! Odkud?" Ani ti to nebudem hovoriť, lebo určite nevieš, kde to je. "No jéjé, další Slověna, tak to nic!" Ani tebe nebudem radšej nič hovoriť. Ale o tom inokedy. Teraz riešim školu.
Príliš veľa otázok...
Doma na Slovensku sa ma ľudia často pýtajú, aké to tam je. Otázok býva mnoho, a mnoho je takých, na ktoré neviem odpovedať. A nebojíš sa tam? Veď to je veľké mesto... A rozumieš? Nemáš problém s češtinou? A odpovedáš v češtine? A čo učitelia a spolužiaci? A drahé je to? Koľko platíš? Kde bývaš? A ako peniaze, oni nemajú euro, však? Je to lepšie ako na Slovensku?...
Nuž, na veľa otázok odpovedať neviem. Problém je v tom, že to nemám s čím porovnať. Moje štúdium sa začalo v Česku a tam sa aj skončilo. Neviem povedať, či je to lepšie alebo horšie ako na Slovensku. Neviem, či sú učitelia lepší alebo horší. Neviem, či je to lepší alebo horší systém. Neviem, ako to chodí na slovenských školách. Pravda je, že keď sa niekto opýta, prečo som šla tak "ďaleko", tak neviem ani to. Asi som iba počula, že je to lepšie, že sú tam lepšie príležitosti. Ale či aj skutočne sú... Môžem však skúsiť na niektoré otázky odpovedať. Štúdium v Čechách má predsa len svoje špecifiká.
Ako to skutočne je so štúdiom v Českej republike?
Samozrejme, na internete nájdete množstvo informácií o tom, ako to funguje. Moje skúsenosti sa môžu líšiť od skúseností iných slovenských študentov. Ale v základných veciach by sme sa mali zhodnúť všetci "zradcovia, ktorí utiekli". Ja to chcem priblížiť mojím pohľadom. Pohľadom večného študenta, študujúceho už druhú vysokú školu v Česku.
Štúdium je zadarmo na 7 rokov. Na verejnej škole. Každý študent má nárok na 4 roky bezplatného bakalárskeho štúdia a 3 roky bezplatného nadväzujúceho magisterského štúdia. Verte či nie, študovať sa dá naozaj 7 rokov zadarmo. Neplatíte ani zdravotné poistenie, to platí škola. Študovať sa dá aj doktorandské štúdium, ktoré trvá podľa toho, nakoľko ste šikovní a stíhate plniť všetky povinnosti. Najmenej je to však 3 roky. Možnosť dlhšieho štúdia je pozitívna pre tých, ktorí majú nejaké študijné ťažkosti, nezvládajú skúšky alebo nestíhajú písať práce. Nie je treba platiť a máte rok naviac k tomu, aby ste školu doštudovali. Pozor však vtedy, ak školu nedoštudujete a prihlásite sa na inú - vtedy sa vám čas strávený na nedoštudovanej škole odpočíta od celkového času, čo máte k dispozícii a čas naviac si musíte doplatiť.
Častokrát sa stáva, že ten rok študenti využijú kvôli iným veciam, ktoré už znejú menej pozitívne. Napríklad, ak sa vyberiete na Erazmus, je takmer isté, že si štúdium musíte predĺžiť. Mnoho predmetov sa vyučuje iba v zimných alebo iba v letných semestroch a tak musíte čakať, kým sa k svojmu predmetu dostanete. Ak vycestujete na zimný semester, nemôžete tak absolvovať povinný predmet zo zimného semestra. Preto je treba počkať si až na ten ďalší zimný semester. Taktiež tento čas naviac využívajú študenti často k tomu, aby mohli písať záverečnú (bakalársku alebo diplomovú) prácu u svojho vysnívaného vedúceho (školiteľa). Vysnívaný školiteľ je často vysnívaný pre všetkých študentov a všetci chcú písať prácu uňho. Avšak on má vždy plnú kapacitu a bude vás síce viesť, ale až ďalší semester alebo o rok... A vy tak stojíte pred rozhodnutím - počkať na učiteľskú múzu ďalší semester (alebo rok) alebo si vybrať rádového učiteľa, ktorý sa venuje odboru, čo vás nezaujíma? Môže to znieť ako niečo, čo sa nemôže stať, ale opak je pravdou. Aj s takýmito problémami sa študenti na brnianskych vysokých školách potýkajú.
Ďalšie štúdium je taktiež zadarmo na 7 rokov. Pozitívne pre tých, ktorí nemali školy dosť (ako napríklad ja). Tento zákon je pomerne nový, platí od roku 2016. Čo to znamená? Ak ste jedno štúdium úspešne dokončili a máte záujem študovať iné, ďalšie štúdium, máte ho znova zadarmo, pričom platia rovnaké pravidlá na 4+3 roky. Čiže ak už ste raz inžinier, magister alebo čokoľvek iné a chcete byť zas, idete do toho znova. Zadarmo. Jediné na čo si treba dávať pozor je to, že štát za vás prestáva platiť zdravotné poistenie, ak dosiahnete vek 26 rokov. Dovtedy sa prakticky o nič netreba starať. Situácia je trochu zložitejšia, ak chcete študovať dve školy zároveň. Tam si treba uvedomiť, aká je povolená doba štúdia zadarmo. Pri presiahnutí tejto doby sa za každý ďalší študijný rok platí.
Kombinované štúdium je ideálne pre tých, ktorí pracujú naplno. To je veľká výhoda, ktorú slovenské školstvo neponúka (aspoň pokiaľ viem). Toto štúdium je niečo medzi prezenčným a externým štúdiom. Nechodíte každý deň do školy a máte iba blokovú výuku. Ako často bloková výuka prebieha, záleží na každej škole/fakulte. Môže to byť raz za týždeň, v piatky alebo soboty alebo iba raz za dva týždne, v piatky aj soboty... Nespornou výhodou je to, že ani kombinované štúdium nie je spoplatnené. Avšak nevýhodou je, že nemáte status študenta, nemáte študentské karty, ISIC, žiadne študentské zľavy, štipendiá, žiadne vlaky zadarmo. Ale kompenzuje sa to tým, že môžete pracovať na plný úväzok (alebo aspoň čiastočný). Raz za čas navštívite školu, prídete na zápočty a skúšky. Trochu demotivujúce pre prezenčných študentov je to, že študenti kombinovaného štúdia (pre ktorých je to, naopak, motiváciou) majú častokrát iné podmienky ukončenia predmetov. Napríklad, nemusia robiť zápočty, idú iba priamo na skúšku, nemusia odovzdávať projekty alebo odovdzávajú ich iba v obmedzenom rozsahu.
Každý má rovnakú šancu dostať sa do českej školy. Či ste Slovák alebo Čech, Angličan alebo Rus, na tom absolútne nezáleží. Na čom záleží je, aby ste prešli prijímacím procesom. Ak budú brať 50 študentov a najlepších 50 študentov bude Slovákov, tak budú študovať len Slováci. Preto sa nie je čoho báť. Prijímací proces je na každej škole iný. Niektoré školy majú prijímačky zamerané podľa odboru, niekde je ústny prijímací pohovor, niekde je treba si prečítať veľké množstvo literatúry, niektoré fakulty vyžadujú takzvané TSP - test študijných predpokladov. Tento test sa veľmi podobná na IQ test, aký si robíte na internete. Kladie sa tam dôraz na to, ako dokážete logicky rozmýšľať, analyzovať, skladať súvislosti, čítať s porozumením, a podobne. Takýto test môže byť pre Slováka podstatne ťažsí ako odborný test (matematika je všade rovnaká). Ak máte napríklad doplniť slovo, ktoré je čo najviac vzdialené opačnému významu zadanému slovu, môže to byť veľký problém. Takýchto testov je však na internete veľké množstvo a do istej miery sa to dá natrénovať. Avšak práve tento test zväčša zabezpečuje to, že človek, ktorý nemá všeobecné predpoklady pre štúdium, do školy prijatý nebude. Čo však môžem minimálne odporučiť - naučte sa po česky mesiace v roku.
Finančná pomoc od školy je poskytovaná v podobe rôznych druhov štipendií. Študent dostáva ubytovacie štipendium, ktoré môže využiť na zaplatenie ubytovania alebo na čo chce (napríklad na pivo). Sú stanovené isté podmienky, ktoré musia byť splnené, ale tie sú tak banálne, že ich splní takmer každý. Nie je to veľká čiastka, väčšinou to pokryje maximálne štvrtinu ceny ubytovania, ale ako sa hovorí, na zemi tie peniaze nenájdete. Ubytovanie na vysokoškolských internátoch (alebo aj kolejích) nie je lacné, v porovnaní so slovenskými školami je to približne raz taká čiastka. Avšak je treba uznať, že koleje sú opravené, prerobené, pekné, čisté, novo zariadené. V porovnaní so slovenskými internátmi (asopoň tými, s ktorými som mala tú česť) je to "nebe a dudy".
Ďaľej školy motivujú študentov k dobrým študijným výsledkom prospechovými štipendiami, motivačnými štipendiami, štipendiami na podporu "tvůrčí práce" - angažovanie sa vo výskumoch, nápady na zlepšenie školského prostredia, a podobne. A častokrát to nie sú malé peniaze, v niektorých prípadoch dokonca môžu plne nahradiť študentské brigády. Samozrejmosťou je aj sociálne štipendium.
Odpovedať môžete v slovenčine. Okrem toho, v slovenčine môžete písať skúšky, práce, projekty, čokoľvek. Aj bakalárky a diplomovky. Slovenčina sa berie ako plnohodnotná náhrada českého jazyka. Dokonca sa v školách objavuje stále viac slovenských učiteľov. Horšie je to s niektorými odbornými slovami alebo termínmi, ktoré sa dajú do slovenčiny preložiť ťažko. Je to ťažké vtedy, keď máte každý deň v uchu iba české pojmy a slovenské vám jednoducho už nejdú do hlavy. Pre mňa je typickým príkladom "nabídka a poptávka". Ponuka a dopyt? Čo je to? Často preto študenti odpovedajú "babišovčinou", čecho-slovenčinou.
Problém nastáva aj pri skupinových projektoch. Slováci a Česi v jednej skupine, pričom každý píše svojím jazykom, to je už naozaj nepríjemné. Stáva sa, že to tak vidia aj učitelia. Nevyžadujú, aby práca bola vyslovene v češtine, ale môže im vadiť čecho-slovenčina. Jeden odsek česky, druhý slovensky, to je niektorým naozaj divné. Preto študenti veľa času venujú prekladom do jedného jazyka, aby bola práca jednotná. Po piatich rokoch štúdia som sa však naučila, že českí študenti ocenia lepšie, ak sa my, Slováci, snažíme písať po česky. Je pre nich jednoduchšie opraviť absolútne zlú českú gramatiku, ako prepisovať celé strany zo slovenčiny.
Ďalším problémom je čítanie v českom jazyku. Ale to iba zo začiatku, kým si človek zvykne. Keď si predstavíte, že niečo čítate, väčšinou si nečítate každé jedno písmenko, každé jedno slovo, jednoducho iba sledujete text, skenujete ho. Avšak prvý semester v Česku môže byť v tomto smere ťažší. Hoci čestine rozumiete, je to ako druhý rodný jazyk, zo začiatku je treba sa naozaj dôkladne sústrediť na to, čo čítate. A skutočne každé jedno písmeno, každé jedno slovo (samozrejme, ak vo voľnom čase nečítate české knihy). Jednoducho iba "naskenovať text" nejde. Takéto písmenkoidné čítanie zaberie oveľa viac času, ako si myslíte. Ale rýchlo si zvyknete a neskôr je to už jednoduché.
Prax je ďalšou z vecí, ktoré sa na českých školách vyžadujú. Množstvo fakúlt vyžaduje k ukončeniu štúdia prax, ktorá musí byť doložená zväčša akýmsi dokumentom. Na jednu stranu, je to veľmi dobrý krok - študenti sú nútení nájsť si prax v odbore, čo im neskôr pomôže nájsť si prácu. Školy mávajú uzavreté spolupráce s rôznymi firmami, kde sa o prax môžete uchádzať, prípadne si prax zoženiete sami, kde chcete. Na druhú stranu, študenti často túto prax "oklamú" tým, že si nechajú od známeho vyplniť potvrdenie o praxi. Človek, ktorý je poverený kontrolovať splnenie praxe, to však nevie rozoznať.
Okrem povinnej praxe mávajú fakulty a školy rôzne prednášky, workshopy, semináre, prednášajúcich z praxe. Môže sa tak stať, že stretnete riaditeľku českého Googlu alebo Jana Krausa. Samotní vysokoškolskí učitelia sú vždy vysoko kvalifikovaní ľudia. Rovnako sa dbá aj na to, aby seminárne projekty boli prepojené s praxou - pracuje sa pre reálne firmy, na reálnych projektoch alebo sa riešia reálne súťaže.
Školské prostredie je taktiež dôležitou premennou. Veľa škôl má takzvaný "kampus", čiže akýsi komplex celej školy. Fakulty sú na jednej kôpke, nie sú roztrúsené po celom meste. Na tejto kôpke sú aj koleje alebo školské jedálne. Školy a fakulty dokonca súperia o to, ktorá z nich má silnejší brand a identitu. Študenti hrdo nosia školské/fakultné tričká, mikiny, školská kultúra je veľmi silná. V tej súvislosti však vzniká aj istý typ nevraživosti, študenti z rôznych škôl na seba občas zazerajú, súperia navzájom, niekedy sa dokonca ohovárajú. A to môže byť veľmi nepríjemné, hlavne pre študentov-nováčikov. Na druhú stranu, vždy viete, že sa môžete obrátiť na svojich spolužiakov, dokonca aj na absolventov, ktorých ste nikdy nevideli. Ak potrebujete pomôcť a nájdete niekoho, kto študoval tam kde vy, určite vás neodmietne.
Je to lepšie ako na Slovensku?
A neľutuješ? Dobre sa ti tam študuje? To sú najzákernejšie otázky. Nuž, dobre sa mi študuje, neľutujem. Zažila som nové prostredie, novú kultúru (ktorá je, mimochodom, celkom iná, ako tá slovenská), novú krajinu. Čo však neviem porovnať, je vysokoškolský systém. Neviem, ako by sa mi študovalo inde. Neviem, ako by to šlo inde, ako to funguje inde. Preto si musí asi každý odpovedať sám. Ak máte nejaké informácie, ako to na Slovensku vo vysokoškolskom prostredí funguje, určite si budete vedieť urobiť názor. Ja som na slovenskej škole neštudovala. Zato v Česku študujem už na druhej. Asi sa mi to tam zapáčilo. A možno ma iba stiahla školská kultúra. A moja "česká" identita.
