Hovorí sa že pes je najlepším priateľom človeka, je to pravda.
Keď som bola malá chodlili sme každý víkend k našej Omame do Rusoviec. Na parkovisku sme vystúpili z auta a mňa tam čakala kamoška Asta.
Mama mala infarktové stavy keď som sa jej hodila okolo krku. Asta bola totiž 90 kilový bernardín a ja 2,5 ročné dievčatko asi o polhlavy nižšie ako Asta. Našťastie moja mama svoje emócie ustála a nepanikárila že mi pes ublíži. Asta ma brala ako šteniatko - pustila ma do svojej búdy, kam nepustila ani svojho majiteľa. Ochraňovala ma pred každým a všetkým čo by mi mohlo ubížiť.
Spolu sme jedli langoše, aj fašírku som jej priniesla od obeda. Spolu sme hrabali jamy, váľali sa v tráve a hlavne sme si spievali. Teda ja som spievala a ona zavýjala. Koľkotrát som zaspala hlavou opretá o ňu a ona držala kým som sa nezobudila.
Bolo to nezabudnuteľné priateľstvo. Od vtedy sú zvieratá a hlavne teda psíkovia mojimi priateľmi.
A preto by som chcela poprosiť dnešné mamičky, nechajte svoje deti mať radi zvieratá. Viem že sa o ne bojíte, ale keď poviete svojmu potomkovi že nech nejde k havovi lebo ho kusne... je to veľká chyba. Svojmu dieťaťu odopriete rozvinúť svoj vzťah k zvieratám.
Človek ktorý má rád zvieratá je lepším človekom ... rozumie nemej tvári, je menej sebecký.
