The Syndicate a Tribute to Joe Zawinul
Medzinárodná sedemčlenná formácia na čele s frontmanom, Brazílčanom Alegrom Corréom, dodnes nesie v názve pamiatku a hudobný odkaz svojho zosnulého zakladateľa Joa Zawinula, ktorý zomrel pred dvoma rokmi.
Práve tento muž sa vo významnej miere zaslúžil o precízny výber virtuózne rôznorodých hudobníkov v takej hráčskej zostave a kvalite, aká sa predstavila bratislavskému publiku i v nedeľu: Alegre Corréa, výzorovo tak dôveryhodne pripomínajúci sicílskeho Dona Corleona, sa zhostil spevu a gitary, vokalista a perkusionista s črtami nefalšovaného indiána - Moroccan Aziz Sahmaoui, dvojica vynikajúcich hudobníkov z Francúzska - Emile Parisien hráč na dychové nástroje, či jeho krajan Thierry Eliez - klávesové nástroje. Senegalský basgitarista, Alioune Wade, má taktiež veľmi slušné renomé. V minulosti hral napríklad s Bobbym McFerrinom. Zawinulovu partiu vynikajúcich hráčov uzatvárajú dvaja perkusionisti, invenčný Brazílčan - Jorge Bezzerra a energický Paco Sery z Pobrežia Slonoviny.
Za zmienku stojí aj to, že líder A. Corréa patrí k brazílskej špičke latino-jazzu. Diváci potleskom ocenili aj šoumenstvo dvojice perkusionistov Bezzerra - Sery. Bezzerra s tamburínou rytmicky pôsobivo dopĺňal a podfarbil lídrov spev a gitaru v tretej odohranej skladbe. Sery si na pódiu zavtipkoval a predstavil svoju „hraciu skrinku".
Každý z hráčov mal dostatočný priestor na svoj hudobný sólo prínos a osobitne svojský prístup do tejto veľmi vydarenej hudobnej formácie. Prístup tak odlišný, ale o to kompatibilnejší a pôsobivejší.
BJD Superband
Mnoho divákov v priebehu prestávky označilo The Syndicate a Tribute to Joe Zawinul za osobný vrchol podujatia. No to ešte netušili, čo bude nasledovať po prestávke! BJD Superband.
Priznávam, toto excelentné zoskupenie bolo pre mňa ako neústupčivého prívrženca dychovej sekcie, najväčším ťahákom nedeľného večera. Moju zvedavosť umocňovala skúsenosť a poznanie jednotlivých hráčov z pôsobenia v úplne odlišných formáciách.
Napríklad vynikajúca štvorka Radko Tariška (altsaxofón), Ondřej Štveráček (tenorsaxofón), Tomáš Baroš (kontrabas) a Marián Ševčík (bicie) sa mi chronicky spája s novým objavom predošlých ročníkov, a to s jazzovou speváčkou Hankou Gregušovou. Ide vlastne o členov pôsobiacich okrem iného i v H. Gregušová & Band.
Matúš Jakabčic (gitara), jeden z aranžérov tohto zoskupenia organizuje znamenité jazzové večery v divadle Aréna. Ďalší z tvorcov zostavy Juraj Bartoš (trúbka), je známy najmä z pôsobenia v Bratislavskom Hot Serenaders Orchestri. V zoskupení sa logicky objavili i Bartošovi kolegovia napríklad Ľ. Kamenský. Veľkým potešením bol pre mňa i klavirista Klaudius Kováč.
Dokonale zohratá partia odohrala niekoľko známych kompozícií od Thada Jonesa, Roba McConnella, Boba Mintzera a ďalších.
Pevne verím, že zrod tohto pompézneho zoskupenia nebol poháňaný len jednorazovou prvoplánovou myšlienkou zapôsobiť a ohúriť diváka BJD, ale stretnem sa s ním i v blízkej budúcnosti. A veľmi radi.
Candy Dulfer & Funky Stuff
Záverečná porcia nedeľnej jazzovej nádielky sa niesla v natoľko uvoľnenom tempe funky, až vo mne vyvolala nostalgický hyperlink na vystúpenie headlinera a atmosféru jarných jazzákov - Macea Parkera. Božská holandská saxofonistka, Candy Dulfer, sa hre na saxofón venuje už 20 rokov. Popri obdivuhodnej hre stíha i tancovať (keby ste videli tie opätky), komunikovať s publikom a zabávať.
„Funky Lady", ako Dulferovú oprávnene mnohí prezývajú, je známa najmä svojim megahitom Lily Was Here. Taktiež sa môže pochváliť hudobnou spoluprácou s Pricnom, Pink Floyd, Eurythmics, samotným M. Parkerom, Van Morrisonom, či A. Franklin.
Deň pred vystúpením v spoločenskej sále PKO si toto funkové zoskupenie získalo priazeň košickej Infinity Arény. V Bratislave postupovalo podľa rovnakého scenára. To všetko v zoskupení: C. Dulfer - saxafón a spev, éterická černošská speváčka Leona, Jan van Duikeren - trúbka, vynikajúci Chance Howard - klávesy a spev, ďalej Manuel Hugas - basová gitara
Joost Kroon - bicie nástroje, Ulco Bed - gitara a Ronald Kool - klávesy.
Peter Lipa sa vyjadril o vystúpení tejto formácie ako o jednom z najlepších, v posledných ročníkoch BJD.
Nezostáva nám nič iné, len s napätím vyčakávať nasledujúci 36. ročník jarných a potom i jesenných BJD 2010. A súčasne očakávať, že sa opäť raz stretneme v starom dobrom PKO.
