Nič.....prvé čo ma napadlo, keď som sa rozhodla začať písať svoj vlastný blog. Lenže potom som si povedala, NIE! Prestaň sa ty malé dievčisko stále vyhovárať, že nemáš dostatok nápadov čo by si šmarila na túto bielu plochu. Veď ona chce byť popísaná, čaká že ju niekto "označkuje". A prečo by som to teda nemohla byť ja? Veď som predsa blíženec, prebývajú vo mne dve milučké duše, ktoré sa síce vedia medzi sebou rozprávať (a že je to miestami mega divný rozhovor), ale zhluk týchto rozhovorov mi nepridáva na pohode, preto je dobré keď MY blíženci "tvoríme". Takže všetci blíženci ruky hore. spojme sa! Ukážme zvyšku sveta, že neostávame len pri rečiach, ale nech za nás hovoria naše činy. To čo si zaumienime to aj dokončíme! Už žiadne večierky a zábavy, áno to nás baví najviac a potom ráno vstávame, oči jak dve napuchnuté figy, pekne vyleštené okno v našej hlave a za nami činy z predošlej párty, ktoré niesú hodné zverejnenia. Áno, áno treba dospieť. Preto som sa rozhodla, že môj blog bude o tom, o čo chcem len a len JA. Som sebec, to je jasné a nevadí mi to, preto sa teším z toho, že si tu môžem len tak čmárkať a ak náhodou niekoho zaujme čo si tu schyzofrenicky píšem a nájde sa v tom budem len rada. Ak to niekomu bude vadiť, vôbec, ale vôbec mi to žilou netrhne lebo to som ja a ja sa nebudem prispôsobovať. Ibaže by som sa...
