Pri čítaní tejto knihy som mala takmer neustále v očiach slzy. Autor sa nesnaží o sladký opis mladej lásky, ani o srdcervúci opis smrti. Autor píše tak, aby jeho slová v čitateľovi zanechali predstavu reálneho zážitku, ktorý postupne dokáže spracovať. Nič v príbehu Julesa nie je nepredstaviteľné, ani zbytočne prehnané. Všetko, o čom autor píše je skutočný život.
Julesov život mi zo začiatku pripomína príbeh o Jakubovi a obrovskej broskyni od Roalda Dahla. Po tragickej smrti rodičov sa aj so súrodencami dostáva do internátnej školy. Tu sa príbeh Julesa však otočí iným smerom ako ten Jakubov. Jules a jeho súrodenci nestratia iba rodičov, ale aj samých seba. A to vo mne zanechalo silnejšiu bolesť ako smrť ich rodičov.Autor nič zbytočne nepreháňa, ani nedramatizuje a to je práve to, čo robí knihu takou silnou a skutočnou. Keď s citom opisuje, ako udalosti zmenili všetkých troch súrodencov a ako neskutočne zmenili smer ich životov, máte pocit, že ani vy nedržíte svoj život pevne vo svojich rukách. Pri čítaní knihy som mala viackrát potrebu zahĺbiť sa do seba a preskúmať vlastný život, pretože neistota v živote Julesa a jeho súrodencov zneistí aj čitateľa.
Jules a jeho súrodenci sa po vstupe do internátu odcudzia. Jules ešte mnohokrát vyčíta súrodencom, že pri sebe nestáli, keď sa najviac potrebovali. No každý potreboval čas a priestor na to, aby sa vyrovnal so smrťou rodičov a našiel samého seba. No pri tomto hľadaní sa všetci traja vlastne stratili. Dieru po rodičoch, súrodencoch a vlastnej identite sa všetci snažili zaplniť rôznymi spôsobmi. No sami nakoniec zisťujú, že niektoré miesta sa jednoducho zaplniť nedajú a niektoré straty sú odsúdené k tomu, aby sme sa s nimi iba vyrovnali. Pretože túžba po falošnej láske, po falošnej identite a po ilúzii šťastia môže byť veľmi nebezpečná.
Po rokoch hľadania dovolí autor súrodencom, aby sa znova našli. Vrátia sa k sebe a uvedomia si, koľko času stratili. Krásny koniec. Ale to autor nechce. Nechce sladký koniec, tak ako nechcel ani tragický dej. Jules sa bude musieť vysporiadať ešte s jednou udalosťou. No práve vďaka bolesti, ktorou si prešiel pri hľadaní šťastia sa naučil, že niektoré veci jednoducho sú. Že veci prichádzajú a odchádzajú a my im to musíme dovoliť. Že človek nemá prežiť život hľadaním šťastia, alebo snahou o to, aby si veci udržal. Má im dovoliť plynúť tak, ako chcú. Potom nájde pokoj.
Kniha Na konci samoty bola nádherná, skutočná, smutná... Táto kniha opisuje vlastne život každého z nás. Ukazuje, aký vie byť krutý a zároveň nádherný. Ukazuje, že keď si človek na niečo príliš zvykne, alebo sa na niečo príliš upne, je preňho veľmi bolestivé, keď o to príde. No tak to v živote chodí. Veci prichádzajú a odchádzajú. O tomto je kniha Benedicta Wellsa. Určite si je prečítajte. Nebudte plakať, ale bude vám ťažko. Budete chcieť objať všetkých, ktorých milujete a budete chcieť zastaviť čas.
