Hovorí sa, že lož má krátke nohy. A neexistuje niečo ako milosrdná lož. Akékoľvek klamstvo je jednoducho prejavom prízemnosti človeka. Je to proste zlyhanie. Vždy má človek dve možnosti- pravdu a lož. A niektorí ľudia sa vždy rozhodnú pre lož. Samozrejme, majú pre ňu perfektné vysvetlenie. Každá polopravda sa dá obhájiť. A každá lož zraní. Aj tá milosrdná. Dá sa klamať mesiac, rok... dokonca aj celý život. Ale raz sa na tie klamstvá príde. A tie milosrdné bolia asi najviac. Lož je lož. Nie sú malé a veľké. Je to proste svinstvo, do ktorého sa dostanete a nedá sa tak ľahko vyjsť. Pohltí vás to. Začnete tými milosrdnými a skončíte s tým, že nedokážete povedať pravdu ani keď máte odpovedať na úplne bežnú otázku.
Aký to musí byť život, keď sa neustále bojíte, aby vám niekto neprišiel na vaše lži? Je to život štvanca. Chudáka. Je to vôbec život, ak je založený na klamstve? Alebo je to iba nechutná pretvárka? Pred kým? Pred samým sebou.
Ak nie ste úprimný k sebe, ako môžte byť úprimný k ostatným, však? Ľudia klamú, lebo sa boja priznať sa sami sebe.
Zahoďte milosrdné lži. Sú to sračky. Je to len obyčajná obhajoba klamstva. Nič viac, nič menej. Pravda je základom všetkého. Pravda a úprimnosť. Konajte tak, aby ste sa nebáli priznať pravdu. Pred sebou, pred ostatnými.
