Skoro na všetkom je však zrnko pravdy. Veď aj tá instantná polievka v núdzi zaženie hlad, hoci tak ako od babičky nikdy chutiť nebude. Skúsme teda pohľadať to povestné zrnko najprv v mýtoch rozšírených medzi ľuďmi, ktorí nechovali a ani nikdy nebudú chovať mačku (pokiaľ sa nestane niečo, čo ich presvedčí o opaku).
Mačky šíria choroby
Občas pravda. Mačky šíria choroby tak isto ako ľudia. Na rozdiel od človeka, ktorý sa nadopuje vitamínmi, aby nevymeškal v práci, a obšťastňuje chrípkou svojich kolegov, však mačka v chorobe zalezie a snaží sa liečiť. Ďalší fakt je, že väčšina infekčných chorôb, ktorými mačky môžu trpieť, je prenosná len na mačky. Z toho dôvodu sa domáce mačky očkujú a pouličné sa snažia rôzne organizácie a združenia aspoň kastrovať a zbaviť parazitov, pretože mačky si závažnejšie choroby odovzdávajú práve počas ruje pri párení alebo kocúry pri bitkách.
Bližšie k pravde je však opak: mačky liečia. Pritom nejde o nejaké ezoterické drísty, ale jednoduché fyzikálne zákonitosti, ktoré sú jasne a stručne vysvetlené napríklad v tomto článku. Felinoterapia sa kvôli priaznivým účinkom pri psychických a fyzických problémoch využíva aj u nás; výborné skúsenosti s ňou majú napríklad v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v Kremnici.
Ale aj mačky, ktoré ani neevidujete, sa v skutočnosti starajú o vaše zdravie (a svoje plné brucho). Všetky tie chlpane, ktoré vídame na uliciach, na sídliskách či na poliach, čistia okolie od hlodavcov. Práve myši a potkany sú často zdrojmi chorôb prenosných aj na človeka, a okrem toho dokážu narobiť poriadnu škodu na majetku.
Tehotné ženy sa nesmú na mačku ani pozrieť, lebo dostanú toxoplazmózu
Táto povera síce patrí pod predchádzajúcu tému, ale vzhľadom na jej populárnosť si zaslúži vlastný titulok. Pravda. Mačkovité šelmy sú prenášačmi toxoplazmózy, pretože sú hostiteľmi konečného štádia tohto parazita. Medzihostiteľom môže byť ale v podstate každé zviera, ktoré sa dostane na náš stôl, a infekčné štádium toxoplazmy sa môže nachádzať v jeho mäse (t. j. v bravčovine, kuracine, hovädzine atď.). Takýmto mäsom sa môže nakaziť aj mačka. (Takže ak je mačka chovaná v byte vhodnou potravou, napríklad mäsom, ktoré bolo predtým aspoň 48 hodín v mrazničke, nenakazí sa). Navyše, aj v prípade, ak je mačka pozitívna na prítomnosť toxoplazmy (t. j. bola s ňou niekedy v styku), infekčné oocysty vylučuje iba počas 2 – 3 týždňov počas celého svojho života. Potom už nikdy. Vylučuje ich trusom, takže človek sa nimi môže infikovať, iba ak – vôbec nie obrazne – zje mačací exkrement. Keďže oocysty dokážu v zemi prežiť aj rok, iste si dokážeme predstaviť pravdepodobnejší prenos parazita špinavými rukami, zle umytým hlávkovým šalátom alebo proste tepelne nedostatočne upraveným mäsom, než prenos počas nevídaného kulinárskeho zážitku s tanierom mačacích hovienok.
Mačky sú špinavé
Občas pravda. Keď mačka prebehne cez blato, ušpiní sa. Jej srsť nemá antiadhéznu úpravu. Na druhej strane, mačka strávi až jednu tretinu svojho bdelého stavu umývaním sa, manikúrou (pedikúrou). Umýva sa okamžite po každom jedle, po stolici a močení, čo ju radí medzi najčistotnejšie živočíchy na svete, dokonca oveľa čistotnejšie ako človek. Vzájomné umývanie sa plní medzi mačkami aj funkciu sociálnej komunikácie a znamená: „Mám ťa rád, patríš do rodiny, tak ťa umyjem.“
Video: Spoločná očista našich troch kocúrov po obede
Mačky smrdia
Tento mýtus si ľudia často spájajú s predchádzajúcim. Jeho pôvod zrejme súvisí s pohlavným životom mačiek, najmä kocúrov. Keďže mačky sú teritoriálne, kocúry si hlavne v období ruje označujú svoje územie páchnucim sekrétom. Ak sa v mieste ich pôsobiska objaví iný značkujúci kocúr, tie pôvodné sa snažia jeho odkaz „preznačkovať“, a tak hrajú prebíjanú až do finálnej bitky, kde sa ukáže, kto je najväčší frajer. Samozrejme, v čase ruje značkuje aj nekastrovaný kocúr v byte, hoci tu nemá soka, ale hormóny mu tvrdia: „Keď musíš, tak musíš.“ Taktiež môže značkovať v strese alebo ak vám chce dačo dôležité povedať, napríklad, že je chorý. Hrešiť kocúra je zbytočné, jediné riešenie je tu kastrácia. U kastrovaných mačiek a kocúrov je riešením návšteva veterinára, pretože takmer naisto pôjde o nejaký zdravotný problém, najčastejšie zápal močových ciest. Ináč môžete mať plný dom mačiek - keďže sú to čistotné zvieratá (viď vyššie), ak sú kastrované a pravidelne im čistíte záchody, ľudským čuchom ich v byte nezachytíte. Mimochodom, viete, ako mačky ohŕňajú nos nad tým, keď ich majiteľ príde zafajčený alebo to preženie s deodorantom?
Mačky sú falošné
Ani náhodou. Mačky sú pragmatické. Nepoznajú dvojtvárnosť a sú úprimné. Budú sa o vás obtierať, aby ste im dali maškrtu, ale myslia to úprimne a ak majú možnosť chodiť von, prinesú maškrtu v podobe myši ony vám. Keď prídete domov z práce, vítajú vás nie preto, aby zistili, čo máte v taške alebo aby ste klopili výplatu, ale preto, lebo sa tešia, že ste doma. Tým pádom je pre ne svet v poriadku. Mačky sú nám za každú láskavosť vďačné, len mnohí ľudia nevedia ich prejavy vďačnosti čítať.
Mačky sú hlúpe a nedajú sa cvičiť
Aj medzi mačkami sa nájdu jedince mdlejšieho umu, presne ako medzi ľuďmi. Rovnako ako mačky, ktoré sú (na mačky) priam geniálne. Sú to šelmy, a tie si vo všeobecnosti nemôžu dovoliť byť hlúpe, ináč by neprežili. Malé mačatá sú veľmi učenlivé, najlepším učiteľom je pre ne ich matka, ktorá už vie, ako to chodí. Aj dospelé sú nesmierne zvedavé a učia sa často len odpozorovaním, bez toho, aby ste ich museli priamo motivovať. S trochou trpezlivosti a porozumenia môžete mačku naučiť napríklad zdvihnúť hovor (ak sa to nenaučí z vlastnej iniciatívy sama) alebo stlačiť gombík núdzového volania, alebo kadejaké blbosti, čo budete predvádzať návštevám. Čistotnosť mačky vedie k tomu, že sa takmer okamžite naučia chodiť na mačací záchod. Bytové sa dokážu (často samé od seba) naučiť aj na náš záchod a ak dočiahnu na splachovač, niektoré dokonca po aj sebe spláchnu. Alebo budú splachovať len preto, že v tom nájdu potešenie. Nie vždy síce poslúchnu povel a nie vždy prídu na zavolanie, ale to zato, že vyhodnotili činnosť, ktorú od nich požadujete, ako neprospešnú. Alebo vás majú momentálne na háku.
Mačky vidia potme
Dá sa to tak povedať. Mačka má vraj v pomere k zvyšku tela najväčšie oči zo všetkých cicavcov. Jej oči sú schopné využiť zvyšky svetla v prostredí, ktoré človek vníma ako tmu, čo je veľmi zrozumiteľne opísané v tomto článku. V úplnej tme však mačka vidí tak ako my – nijako. Avšak má pred nami výhody: citlivé labky a hmatové fúzy, takže sa veľmi pravdepodobne dokáže vyhnúť prekážke aj v najtemnejšej temnote.
Táto vlastnosť má však aj druhú, temnú stránku. Pre schopnosť prispôsobiť oči tme hynie toľko mačiek v noci na cestách. Prechádzajúce auto mačku oslepí, jej oči sa nestihnú prispôsobiť a vyplašená dezorientovaná mačka skončí pod kolesami.
Mačky majú deväť životov
Samozrejme, že všetci máme len jeden život. Avšak príroda tieto šelmy uspôsobila tak, že sa dokážu vystrábiť z neuveriteľných zranení a prekonať bolesť. K hojeniu rán, dokonca zlomenín, im pomáha práve nevšedná schopnosť priasť (viď odkaz vyššie). Vyvinuli sa tak preto, aby boli čím skôr po zranení schopné zaobstarať si potravu a tak prežili. Avšak stačí, ak sa poranenie nainfikuje a nelieči, a mačka uhynie – jej oslabené telo a imunita si často nedokážu poradiť s obyčajnou baktériou.
Čím sa pomaly dostávame k mýtom, ktoré nezriedka pretrvávajú aj u chovateľov mačiek.
Mačky vždy dopadnú na nohy a nič sa im nestane
Pravda. Okrem prípadov, že dopadnú na papuľku a utrpia zlomeninu sánky, respektíve závažnejšie poranenia hlavy. Taktiež okrem prípadov, že pád bol pre ne z príliš veľkej výšky a utrpia zlomeniny chrbtice a končatín alebo je rovno po nich. Mačka má úžasný kostrový aparát a svalstvo, ktoré ju robia ohybnou. Navyše má v uchu statokinetický receptor, ktorý vždy mozgu poslušne hlási, v akej polohe sa telo nachádza, a otočí mačku tak, aby bola labkami dolu. Avšak pre každú mačku je pojem „výška“ veľmi individuálny a z istej výšky nedopadne dobre žiadna mačka. K tomuto trpkému poznaniu došli mnohí (bývalí) majitelia mačiek, ktorí podcenili zasieťovanie balkónov a okien svojho panelákového bytu.
Mačka zvonku si dnu nikdy nezvykne
Nájdu sa aj také, ktoré sú príliš živé a temperamentné, aby sa medzi štyrmi múrmi cítili dobre. Všetky mačky si však rýchlo zvyknú na dobré. Takže ak mačka, ktorá predtým žila vonku, nájde dnu bezpečie, dostatok jedla, vľúdne slovo, láskavú ruku, dostatok podnetov a možností na rôzne hry a iné aktivity, vďačne mávne labkou za starými časmi na zime, vetre, kde musela každý deň bojovať o prežitie.
Video: Čierny kocúr s náprsenkou je náš Bobo, ktorý prvé dva roky svojho života strávil na ulici
Mačky by kupovali Whiskas
Niekde v paralelnom vesmíre, kde mačky majú zobáky, hrabavé nohy a znášajú vajcia, by Whiskas možno nejaký čas kupovali. V našom vesmíre sú ale mačky mäsožravce. Keď sa pozriete na zadnú stranu obalu týchto či podobných supermarketových granúl, zistíte, že obsah krmiva tvorí 4 % mäsa (rozumej: kože, kosti...) a zvyšok sú obilniny, popol (rozumej: popol), farbivá a kopec „éčok“. Niektorí výrobcovia proste prišli na to, že domáce zvieratá môžu slúžiť ako príruční likvidátori odpadkov, a oni na tom ešte aj zarobia. Mačkám takéto granule chutia, lebo sú vhodne privoňané, podobne ako nám chutia rôzne kukuričné snacky s arómou slaninky alebo zemiakové čipsy s vôňou cibuľky. Ale skúste žiť na snacku a čipsoch celý deň, týždne, roky, a uvidíte, ako rýchlo skončíte u lekára. Podrobnejší rozbor krmív pre zvieratá nájdete napríklad v tomto článku. Takže, keby si mačky mohli vybrať, kupovali by mäso. Alebo aspoň také krmivo, ktoré mäso v čo najvyššom množstve obsahuje.
S kŕmením mačiek súvisí aj podmýtus „mačkám treba dávať mlieko“, ktorému je venovaná polovica tohto blogu.
Blogy o mačkách čítajú len ľudia, ktorí o mačkách už aj tak vedia všetko
Nikto zatiaľ nevie o mačkách všetko. Ani tí, čo také blogy píšu ;-)
