Dívam sa a počúvam. Sama som väčšinou ticho a skrytá, ale raz za čas príde dačo pekné, o čom sa nehovorí, alebo veľmi škaredé, čo si iní možno nevšimnú, a mali by. Pozrime sa na to spolu, ak chcete. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Všetky návštevy u nás doma zostanú na prvýkrát trocha zaskočené. Najprv len zízajú. Zo slušnosti prehĺtajú otázky, možno aj rázne návody. Nenačnú tému, aj keby im bok malo vyraziť. A potom sa čudujú. Nečudujem sa im, lebo aj my sme sa čudovali.
Dodnes mám pred očami ten obrázok – ilustráciu z akejsi detskej knihy. Z papiera tam vykukoval žiarivý anilínový ježko s akomak štylizovaným úsmevom. Na cikcakovitom hrebeni ostňov si niesol červené jabĺčku a hruštičku, na pohľad williamsovku. Vtedy nebolo až toľko rozprávkových kníh ako dnes, a tak sme ten obrázok poznali všetci.
Je málo zákonov, ktoré mačky dodržiavajú. Vlastne, nedodržiavajú takmer žiadny, vrátane fyzikálnych. Ich nekonečné naháňačky svedčia o tom, že v živote nepočuli o zákone zachovania energie. Šplhajú po stromoch i po nábytku tak, ako keby pre ne zákon zemskej príťažlivosti nikdy neplatil. Kvantová fyzika je im ukradnutá – častokrát vidíme jednu mačku vyskytovať sa na dvoch miestach naraz a naopak, sú známe prípady, keď bola sledovaná tá istá mačka na jednom mieste dvakrát.
Keď nám stvoriteľ dával rozum, isto chvíľu váhal, lebo s rozumom kráča ruka v ruke moc. Nakoniec to rozhodnutie urobil a obdaril nás mocou poznania vecí, čo by sama o sebe nebola až taká tragédia, keby nám k tomu nepribalil aj možnosť voľby.
