Priznám sa, že po voľbách vo mne zostalo prázdno.
Vzhľadom na to, že som sa zúčastňovala protestov proti krokom tejto vlády, mala som pocit nádeje, že je nás veľa, ktorým sa nepáči čo sa deje na Slovensku, a že sme schopní sa zmobilizovať. Mala som pocit, že väčšina ľudí na Slovensku chce žiť v demokratickej, slobodnej krajine, a chce aby sa táto krajina rozvíjala.
No očividne na väčšinou ľudí funguje primitívny populizmus. Mnohí už nevedia rozlíšiť pravdu od klamstva, dobro od zla. Sú tak opantaní dezinformáciami, že za najväčšiu hrozbu považujú "slniečkárov", "džender" a "hnusnú Európsku úniu". Korupciu u verejných činiteľov považujú za bežnú vec, bez ktorej sa táto práca nedá vykonávať, a nikomu nevadí, že sľuby, ktoré dával Fico so svojimi ľuďmi desať rokov dozadu, sa nikdy nesplnili. Nechajú sa zastrašiť vymyslenou hrozbou a zatvárajú oči pred reálnou hrôzou, ktorú tu dnešná vládna garnitúra napáchala.
Napriek tomu, že novinár Ján Kuciak bol spolu so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou zavraždený za to, že si robil svoju robotu a písal články o korupčnej trestnej činnosti ľudí prepletených so Smerom, Róbert Fico každý deň útočí na novinárov. Robí z nich terč agresivity u svojich priaznivcov, dôsledkom čoho sú mnohí novinári napádaní slovne aj fyzicky na ulici. To je v poriadku? Toto je slušná spoločnosť? Napriek tomu, že vravia o pokoji a mieri, organizujú stretnutia, na ktorých huckajú ľudí, aby kričali vulgárne pokriky na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej. Neustále urážajú odborníkov a vedcov a robia z nich akési elity odtrhnuté od reálneho života, ktoré si dovoľujú chodiť do kaviarní a piť tam cappuccino (Pellegriniho vlastné slová). Pritom oni sami žijú v najväčšom luxuse a tvária sa, že jedna fotka na traktore z nich robí zástupcov "obyčajných ľudí práce". Oni sami vytvárajú v spoločnosti konflikt a prehlbujú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Tvrdia, že ľudia si zaslúžia slušnosť, ale neštítia sa vyhodiť riaditeľku Bibiany bez udania dôvodu. Ona si slušnosť nezaslúži? Neštítia sa urážania študentov, ktorých považujú za irelevantných, no na druhej strane chcú neustále zvyšovať dôchodky a sociálne dávky...kto im na ne bude robiť? A kto bude robiť na ich vyššie platy?
Vyháňajú z krajiny šikovných mladých ľudí, robia zo Slovenska krajinu neatraktívnu pre investorov, nadávajú na EÚ, ktorá nás napriek všetkému stále dotuje eurofondami. Vďaka peniazom z EÚ môže väčšina miest a obcí na Slovensku financovať najrôznejšie projekty, výstavby škôl, nákup rôznych materiálov pre remeselníkov, poľnohospodárov a podobne. Európska únia nám pomáha v rozvoji. Ekonomickom aj kultúrnom. A my namiesto toho, aby sme sa tešili z tohto partnerstva a boli silným spojencom ostatných krajín v rámci EÚ, chceme byť spojencom krajiny, ktorá nás už raz obsadila. Ktorá už raz porušila naše dohody a tankami obsadila Slovensko. Teraz chce obsadiť Ukrajinu. Naozaj sa nám toto páči viac ako rozvoj, solidarita, rešpekt a mnoho skvelých možností, ktoré máme ako občania EÚ? Naozaj chceme byť na strane agresora, namiesto toho aby sme sa pridali k štátom, ktoré dodržujú dohody a jasne odsudzujú násilie tohto štátu?
Počas celej kampane tvrdil Pellegrini, že Ivan Korčok je prezidentom vojny. Pretože nechce, aby Slovensko sklonilo hlavu pred agresorom, a aby naďalej podporovalo Ukrajinu. Predstavme si na chvíľu, že sme v škole a máme v triede niekoho, kto šikanuje nášho spolužiaka. Mali by sme to ignorovať, skloniť hlavu a dúfať, že my nebudeme ďalší na rade? Pretože presne takýto prístup prezentuje Peter Pellegrini ako záruku mieru. Dať hlavu do piesku. A potom na druhej strane hovorí, že Slovensko je suverénna krajina, ktorej nebude nikto nič diktovať, a ktorá bude hájiť iba záujmy svojich občanov. Som síce iba úplne nepodstatný kaviarenský slniečkár, ale mne to príde celkom protichodné. Už sa však stalo takým zvykom, že tvrdenia Petra Pellegriniho, ako aj tvrdenia jeho šéfa, si celkom odporujú. Či už to, že na jednu stranu sám uzná, že prezident nemá kompetencie na to, aby posielal ľudí do vojny, o tom rozhoduje vláda, no na druhú stranu, keby bol prezidentom Ivan Korčok, nejakým zázrakom sa mu to podarí vybaviť. Možno mu pomôže poťahať za nitky obávaný, 93 ročný, George Soros. Alebo to, keď v jednej vete tvrdí, že treba upokojiť nálady v spoločnosti a správať sa k sebe slušne, a v druhej vete dodá, že slušné podmienky si zaslúžia iba ľudia práce, nie odborníci, elity, homosexuáli, novinári...Kto sú teda tí ľudia práce? Prečo rovno nepovie, že slušnosť si zaslúžia iba jeho voliči?
Áno, cítim veľkú frustráciu. Z toho, ako je tu ohýbaná pravda, ako ľudia, ktorí rozkrádajú Slovensko, klamú, šíria strach a nenávisť, zastupujú funkcie, ktorých náplňou je zvyšovať životnú úroveň tejto krajiny, rozvíjať kultúru, vzdelanie, zdravotníctvo, a nie nás ťahať smerom k Rusku, kde sa má dobre iba jeden človek, a zvyšok z nich žije v neslobode a v strachu. Posledné parlamentné, ako aj prezidentské voľby ukázali, že toto sa väčšine občanov páči, a že tí, ktorí sa nenechajú zastrašiť láskou, rozumom a slušnosťou, sú bohužiaľ v menšine. Je to jasný dôkaz toho, že sme sa vôbec nepoučili z našej histórie. Čaká nás ešte veľa práce, aby sme sa dostali z toho marazmu, v ktorom sme teraz. Preto želám veľa síl a držím palce všetkým, ktorí majú stále chuť a silu bojovať za demokraciu, a za lepšie zajtrajšky pre Slovensko!
Nech pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.
