Populistické maniere sú často považované za demokratické, keďže sú adresované ako pomoc bežným ľuďom. Šikovnejší populisti sa neoháňajú klasickým stavaním ľudu ako celku na piedestál, ale tento štýl politiky uplatňujú nenápadnejšie a prefíkanejšie. Samozrejme je výhodnejšie nehrať len na jednu stranu, ale vytvoriť prienik a osloviť čo najviac voličov. Preto je potrebné mazať voličom med okolo úst prázdnymi sľubmi o lepších zajtrajškoch menej okato.
Na začiatok je dobré odlíšiť sa od iných politikov voľbou slovníka. Namiesto klasického zahmlievania v diskusiách, neschopnosti odpovedať na otázky novinárov alebo moderátorov a byrokratického slovníka volí populista jednoduchý žargón a priamosť. Všetko povie na rovinu a nekladie si servítku pred ústa. Veď sa predsa prihovára obyčajným ľuďom, tak musí ukázať, že je jedným z nich. Miluje transparentnosť a odsudzuje zákulisné obchody, komplikované postupy, tajné zmluvy a technológie, ktorým môžu porozumieť len odborníci. Všetka táto komplikovanosť je hra profesionálnych politikov, a riešenia problémov, o ktoré sa zaujímajú bežní ľudia sú v podstate jednoduché.
Taktiež netreba zanedbávať mobilizáciu proti intelektuálnym a politickým elitám. Populistický politik nie klasický rutinný politik. Naopak má veľkú charizmu a entuziazmus, vďaka čomu dokáže prilákať aj ľudí, ktorí sa bežne o politiku nezaujímajú. Do politiky prináša emócie, ktoré z nej robia kampaň za záchranu krajiny, alebo za jej veľké prebudenie. Cez emócie je prepojený aj so svojimi podporovateľmi, na ktorých mu samozrejme veľmi záleží. Záleží mu na nich až tak, že je ochotný prisľúbiť im nové byty, vyššie platy a dôchodky, vlaky zadarmo a mnoho ďalších vecí, ktoré buď nemá ako zrealizovať, alebo ktorých zrealizovanie neprinesie žiadnu efektívnu pomoc.
No a na záver netreba zabudnúť na referendá. Veď kto už len môže byť viac kvalifikovaný na rozhodovanie o zákonoch, ako ľud? Popularita medzi občanmi je hlavný bod populistovho programu, tak si ju predsa musí udržiavať. Referendum je úžasný spôsob na to, aby ukázal ľuďom, že mu záleží na ich názore, a slúži aj ako dobrý nástroj na zistenie, aký názor má najväčší úspech, a aký je najvýhodnejšie zastávať. Vzhľadom na to, že aj referendum má presne stanovené kritériá v zákone, všetky slovenské referendá (okrem jedného, toho o vstupe do EÚ) v skutočnosti ani neboli platnými alebo skutočnými referendami. Preto si, z vyššie uvedených dôvodov, myslím, že ich môžeme považovať za čisto marketingový ťah.
Populizmus má mnoho podôb, preto je často prirovnávaný k chameleónovi. Napriek chameleónovej snahe meniť farbu a všemožne sa maskovať, môžeme pozorovať črty, ktoré zostávajú nemenné. Ja som iba veľmi stručne vypichla tie, ktoré pokladám za najvýraznejšie. No a podobne, ako sa nedá zvýšiť životná úroveň slovenských občanov vlakmi zadarmo, ani populizmu sa nedá zabrániť šibnutím čarovného prútika. Môžeme sa vyzbrojiť iba neustálym vzdelávaním sa, zväčšovaním svojho prehľadu a záujmu o verejné dianie, a v neposlednom rade pestovaním svojho kritického myslenia. Samozrejme nikdy sa ho nezbavíme úplne. Môžeme ho len oslabiť, keďže jeho sila spočíva v jeho podporovateľoch.
