Troška o budúcnosti

Ľudia sa vždy snažia voliť si istoty a jednoduchšiu cestu. Riziko, žeby niečo pokazili, ich úplne ovláda, a preto často svoje sny len snívajú. Ja tiež snívam. Snívam, že mi vždy bude dobre. Snívam, že budem stretávam stále skvelých ľudí. Že budem zdravá a bohatá a budem žiť v blahobyte. Myslím, že týmto sa neodlišujem od zvyšku ľudstva. Každý dúfa, že budúcnosť bude lepšia. Ešte aj skeptici a pesimisti si nechávajú v duši tlieť svetielko nádeje. Ale čo v skutočnosti očakávam, to je iná reč. Nechcem sa stratiť v dave. Svoj balans na hrane noža udržím a nespadnem do tmy, tam, kde by ma nebolo vidieť. Jednoducho originálne prežiť svoju skutočnosť. Uvedomiť si každý deň a žiť preň. Keď už ho nemôžem zadržať, nechcem ho stratiť. Neskladám si svoje ružové okuliare, ale viem, že na uskutočnenie všetkých mojich snov potrebujem minimálne tri ľudské životy. Ale mám len jeden, ako všetci. V tomto sme si rovní. Jeden život pre všetkých. Len pre niektorých kratší, pre iných nie... rovnosť sa narúša len dobou trvania.
Tak pracujem na tom, aby som si raz nemusela povedať, že môj život bol príliš krátky. A budúcnosťou sa rada nechám prekvapiť. Tá vzrušujúca neistota o tom, čo bude a čo môže byť, ma ženie vpred. Prekvapenia ľadové alebo príjemné budú čakať za rohom, tak ako vždy čakali. Pripravení, nepripravení, idem! A na to pripravení nie sme nikdy.