Prečo nevysielajú popravy?

No už len to by chýbalo. Aj keď poprava Saddáma Husajna obletela celý svet. Ibaže ilegálne a na internete. Len ja mám pocit násilia? Len mne vadí, keď o ôsmej hodine večernej vysielajú program typu „Roztrhalo ma, aj som skoro umrel?“

Teta padá padákom. Zle je otvorený, ona dopadne tvrdo, na betón, pukne jej lebka. Pekný príbeh. Deťom sa asi páčil. Týpek na bicykli sa nechá ťahať za autom a vyskočí z mostíka na strechu budovy. Narazí rovno na hranu strechy, domláti sa, doláme, ale žije. Ja neviem, happy-end? Je normálne, aby človek sledoval takéto príbehy len tak, o ôsmej, miesto seriálu, filmu... Deťom to určite nezakážu sledovať všetci rodičia. Ako je možné, že televízia ukazuje v hlavnom vysielacom čase návody na samovraždu, z ktorých príde každému normálnemu človeku nevoľno?

Niekto sa môže ohrádzať. Veď tieto príbehy patria k životu, stalo sa to, pred pravdou si netreba zakrývať oči. Tak prečo sa potom porno nevysiela o ôsmej? Veď tiež patrí k životu. A dokonca tam nikto ani neumiera. Alebo priamy prenos z bitúnku. Ako umierajú kravy. Je to súčasťou života, priamo nášho, potom to zjeme, tak by sme nemohli vysielať „Príbehy zvieratiek v bitúnku“ miesto Večerníčka? Pripadá mi to totiž podobne. Ak sa bude človek každotýždenne pozerať na záznamy hrôzy a nešťastí jednotlivých ľudí, ako je tomu teraz, postupne sa stane imúnnym. Prvé dve časti vás urobia znechuteným, ale že človek je tvorom túžiacim po krvilačnosti, pozriete si to znova. A decká zoberú násilie ako obyčajnú vec, týkajúcu sa priamo ich večerov doma. Lebo to vidia v telke. Potom sa môže stať, že zo samotnej potreby vyhľadávať utrpenie zapália mačku a natočia si, ako horí. Títo chalani určite neboli v poriadku a nebyť toho, že hocikde si nájdu návody na tento druh zábavy, mačka by behala kdesi po uliciach. A vrchol všetkého ešte bol, keď to televízia odvysielala. V hlavnom spravodajstve. To akože mala byť senzácia, keď to pustili? Alebo bolo ospravedlnením, keď upozornili, že „nasledujúci príspevok nie je vhodný pre deti“. Hmm, ja som si to pozrela. Lebo nie som dieťa. A mňaukajúca mačka ma straší po nociach a v snoch. Bolo jedno, či som si zavrela oči. Nestihla som ani prepnúť. Videla som v telke už aj horieť človeka. Bolo to pri nehode, nikto ho nezapálil, ale považujem za rovnako hrozné, vidieť horieť čokoľvek, čo žije a kričí. Ale ten človek horel v programe toho typu „až som skoro umrel“. Aký je rozdiel medzi horiacou mačkou a horiacim človekom?

Sledovanie drastických situácií vás môže naplniť presne tou istou zvedavosťou a túžbou po brutalite ako ľudí v stredoveku, keď sa dívali na upaľovanie čarodejníc alebo verejné mučenie. Bolo to vtedy úplne normálne a časté, napriek tomu všetci odsudzujú stredovek. A čím sa my líšime? Samozrejme, dobrovoľnosťou obetí. Lebo oni chceli skákať, mučiť sa, topiť sa, dokaličiť sa. Potom podpísali vysielacie práva, aby im z toho aj niečo kvaplo, všetci sú spokojní, tak hybaj pred telku!

Nelíšime sa od ľudí v stredoveku. Vyhľadávame senzácie, kupujeme si bulvár, aby sme vedeli a uspokojili sa, že niekto trpí viac než my, sledujeme úrazy a nehody, len preto, že je to cool a preto, že to dávajú v hlavnom vysielacom čase. A v piatok. Ako príjemné naladenie sa na víkend.