Dnešní muži (česť výnimkám) akokeby necítili potrebu rodinného života, ešte aj po 30-tke sa správajú ako nezrelí pubertiaci – striedajú partnerky, vymetajú bary, usporadúvajú alkoholové párty a najväčším strašiakom je pre nich vízia vážneho vzťahu a predstava, že by mohli mať deti. Je to možno v génoch, že nemajú v sebe zakódovanú túto biologickú potrebu tak, ako to u seba pociťujú ženy. Ale nie je to ospravedlnením. Zároveň majú strach zo zodpovednosti a pravdepodobne aj z toho, že budú príchodom detí o niečo ukrátení. Že prídu o svoje pohodlie, možnosť cestovať, spávať cez víkendy do dvanástej alebo chodiť žúrovať. To je do istej miery pochopiteľné. Záväzky vyžadujú obetu. Ale nie je to tak trochu krátkozraké?
Mýlia sa, ak si myslia, že je času dosť a že v 40-tke si nájdu mladú partnerku, počnú dieťa a všetko pôjde ako po masle. Faktom je, že pôrodnosť prudko klesá a počet párov, ktoré nemôžu prirodzene otehotnieť, hrozivo rastie. Každým rokom u mužov klesá počet spermií a ak sa k tomu pridá nejaká cigaretka, alkohol, či kilogramy navyše, s tým plodením detí to nebudú mať až také ľahké. A to už ani nevravím o rizikách spojených s promiskuitou ako napr. HPV vírus (šíri sa aj cez kondóm), ktorým potom môže vážne uškodiť aj svojej stálej partnerke. No ale ak je jeho zmyslom života nikdy nekončiaci žúr a usadiť sa ani do budúcnosti neplánuje, nech sa páči – ale nech radšej zájde do eskortnej služby a zaplatí si profesionálku, a nech pokrytecky nebalamutí normálne ženy, ktoré si pod pojmom „partner“ predstavujú rozhodne niečo iné ako takúto egoistickú trosku.
Ženy majú potom problém odhadnúť, ktorý partner to s nimi myslí vážne a ktorý si s nimi len užíva a nemyslí na budúcnosť, a nevedia, kedy je ten správny čas, aby sa ozvali, že už by sa ich vzťah mohol posunúť ďalej. A potom roky čakajú, že sa niečo zmení, a tá žiadosť o ruku stále neprichádza, a nakoniec prídu na to, že s týmito induvíduami len zbytočne strácali čas. Na druhej strane – možno už ani na nič nečakajú - ďalším dnešným fenoménom je žiť „na divoko“ - a to aj napriek tomu, že sa pár rozhodne mať deti. Načo mať papier? Veď tým sa to len zbytočne komplikuje. Áno, ak už vopred vstupujete do zväzku s pochybnosťami a myšlienkou na jeho rozpad, tak chápem, že sa nechcete brať. Ale do takého neistého „vzťahu“ je potom škoda plodiť deti. Keď už sme pri tom - ja osobne nerozumiem ženám, ktorým nevadí, že ich dieťa má iné priezvisko ako ony.
Ak však chcú ženy niečo zmeniť, aj z ich strany by možno bola vhodná korekcia v správaní sa. Tam, kde nie je ponuka, nie je ani dopyt. Muži si zvykli na to, že im ženy poskytnú uspokojenie všetkých ich potrieb. Aj tých, ktoré patria do manželstva. Ženy by si mali uvedomiť svoju hodnotu a nerobiť určité ústupky len preto, že sa obávajú, že ich muž opustí, alebo kvôli zaslepenosti láskou. Nemali by mu poskytovať „full servis“, žiť s ním, obskakovať ho, prať jeho veci, každý deň mu vyvárať a pod. Inak muž nebudúe mať žiadnu motiváciu na to, aby zmenili status ženy zo slobodnej na vydatú. Práve naopak – žena, ktorá ma vlastný byt, svojich kamarátov a koníčky, bude mužovi vzácna a on sa bude usilovať o to, aby bola s ním a bude to on, kto si ju bude chcieť „poistiť“ sobášom alebo mať s ňou dieťa.
Zo svojich skúseností môžem povedať, že ma ešte nikdy žiaden muž nenechal preto, že som s ním nechcela žiť pod jednou strechou. Mala som však šťastie, že väčšinou som natrafila na slušných mužov, ktorí si ma vážili a ktorí vedeli počkať... Žiadnu ženu muž nebude milovať preto, že s ním bude zdieľať intimitu hneď na prvom rande. Mužovi, čo má so ženou vážne úmysly, nebude vadiť počkať týždne či mesiace alebo až do manželstva (áno, aj takí existujú!). Okrem toho, muž, ktorý miluje ženu, nebude ju nútiť, aby jedla antikoncepciu, ktorá jej môže uškodiť (nech si farmaceutický priemysel hovorí, čo chce, hormonálne tabletky sú jednoznačne škodlivé). Ak to s ňou myslí úprimne, nebude mu vôbec prekážať, ak žena otehotnie... Hovorím o pároch, ktoré majú viac ako 30 rokov a nemajú na čo čakať. Podľa mňa stačí rok spoločného chodenia na to, aby si človek uvedomil, či dotyčnú osobu miluje a chce s ňou zostať, alebo nie. A ak sa tento čas stále neúprostne predlžuje, a muž sa nechystá spraviť jednoznačné rozhodnutie, žena, ak si chce založiť rodinu, by mu mala povedať zbohom a poobzerať sa po inom partnerovi...
