Čo ženy chcú …

Nikdy som nečítala návod ako zbaliť chlapa a zverstvá podobného charakteru, takže to asi nebude autentické, ale aspoň malý pokus pre vlastné potešenie J .Veď každá žena nad tým rozmýšľa, kým večer zaspáva v polovici vlastnej vety. Uvarí si kávu, prípadne zapáli cigaretu a pohráva sa s myšlienkou rituálnej vraždy svojho spaiceho partnera, pretože jej chlapec jej nie a nie vyhovieť. Problém je v tom, teda aspoň my máme ten pocit, že nás nepočúvate. A keď sa to aj niektorým z vás podarí, nie je to to, čo chceme, pretože nepočúvate, čo vám vravíme “medzi riadkami”. A tu existuje možnosť tak jedna k miliónu, možno tak akurát vo sne, že bude vymyslený   nadupaný prístroj ,legenda, čítač ženských myšlienok. A to sa potom radšej polovica chlapov so slzami v očiach dobrovoľne upáli. Naozaj to v našich hlavách nie je veľmi ružové a najhoršie je, že sa tam mixuje jedna myšlienka cez ďalších stotisíc, a jedna, prípadne dve až tri najlepšie sa víťazoslávne dostanú  do popredia nášho momentálneho uvažovania. To ešte stále nemusí byť ale tá, ktorú sa nám podarí vysloviť, pretože aj tá uz prešla ďalšími filtrami, o ktorých asi ani samé netušíme. Asi najkrajšie to zatiaľ vystihol Richard Muller v jednej skladbe “…. rozeznávám….”.Nie je vôbec dôležité, čo hovoríme, ale ako a čo tým máme an mysli. Starému človeku sa tiež pri rozhovore prispôsobujeme, odborníkovi po tridsaťročnej praxi detto a to nehovorím o rozhovore s diplomatom. Hej, všetky túžime byť nedsikriminované, s rovnakým platom, byť vaše kamšky…..potiahnúť piatkový hokej, basu piva, sobotňajší futbal a následnú tour de bar’s. Ale aj tak n ás nezoberiete, nedovolíte sa nám fušovat do “chlapských záležitostí”, tak keď iný prístup k nám v tomto, tak prečo nie v komunikácii. Tak skúste len tak náhodne selektovať, či rozeznávate naše boky když jdeme ulicí, naše vlasy mezi pšenicí, naši vůni mezi   tis íci ……aspoň sa o to pokúste….a my vám   budeme   viac než vďačné.