Pre pokus sme ešte skočili do Havany, ale naša nálada bola beznádejne potopená do skepsy.
Na chvíľu ju síce oživil Mirkin nastávajúci skvelými historkami, ale aj ten nás musel únavou zmorený opustiť.
Bol to zlý večer a ja som mala chuť na neho čo najskôr zabudnúť. Asi som nebola sama, lebo Soňa v telefóne vehementne presvedčivo naliehala, že urýchlene musíme riešiť jej depku. S prísľubom, že nasledujúci večer bude celý náš pokojne zložila a v myšlienkach hľadala náhradný plán, pri ktorom pravdepodobne zaspala.
Nasledujúci deň som strávila na Julčinej pohovke a pozerala ten najprimitívnejší už stokrát videný film s poriadnou milostnou zápletkou a šťastným koncom. Povrchné upratovanie, polievočka, cestoviny, tradičné poobedie s kávou, koláčikom a kinematografiou a la pohladkáme ženskú dušu a......Milovala som ten neinteligentne strávený čas a rozhovory o všetkom podstatnom. Poväčšine o mužoch a ich nechápavosti.
U Julči vždy zastal čas a nebolo potrebné sa nikam ponáhľať. Až večer sa premôcť, vstať a dopraviť sa domov.
Zasa tá známa 39 a čulý ruch plný mladosti. Po výstupe som zúrivo nechávala zvoniť mobil, lebo Soňa ktovie kde naháňala svoje šťastie. Viac než sympatický čašník mi priniesol kolu a to mi už mávali tri známe ženské tváre. Maja, ako vždy, spustnutá, ďalšia vedľa nej sediaca sexi sebavedomá lady. A Soňa. Vyzerala úžasne. Bože, ako dlho som ju nevidela. Trochu som si vytkla, že keby sa neozvala ona večer predtým, ktovie kedy sa stretneme. Ale rýchlo som to hodila za hlavu. Vlasy čierne a uhladené do uzla, previazané čelenkou, šortky a červené tričko. Usmievala sa asi na pol kilometra a polovica podniku sa usmievala na ňu. Možno na jej dvojičky. Ale oboje stálo za to. Pochválila mi look, ktorý bol typický akurát na výlet do lesa, ale bola som spokojná, lebo tak som sa aj cítila. Ešte malá desina, čašníkovo prehováranie v zmysle pokračovania, no bol mu predostrený iný plán na dnešnú noc, ktorý bol novinkou aj pre mňa. Spustnutá a sexi našťastie s nami nešli, takže mi to bolo v podstate jedno.
Hoci som po Soninej depke nenašla ani stopu, predsa som na dnešok zastupovala jej záchranné koleso. Stráviť večer so „super“ kamoškou, ktorá sa na všetkých usmieva a následne celé okolie obšťastní svojimi analýzami o jednotlivca, ktorého práve stretla. Soňa a ja sme vyhrali pole position šlapiek a ostatní na tom tiež neskončili o nič lepšie. Podpriemerne rozhľadená. Mladá, bohatá, šťastne vydatá a zakomplexovaná krava, ktorá si to môže dovoliť. Takých sú stovky, ale permanentne mi ich je úprimne ľúto. Zasa som však vyhrala. Lebo ako by Dálí poznamenal: „ Nech sa o mne hovorí, aj keby sa malo v dobrom.“ Ani sám autor určite netušil ako dodnes touto tézou teší tisíce priaznivcov pozitívneho myslenia.
Noc patrila medzi skvelé. Cez právnika, programátora, majiteľa novozélandskej polygrafickej firmy sa pri nás vystriedalo zopár ďalších notorických baličov. Po niekoľkých dancoch sme skončili na kožených pohovkách v programátorovom a majiteľovom masérskom kurze nôh. Zážitky, veľa angličtiny, snaha o nemeckú a francúzsku konverzáciu, alkohol, cigarety. Flirt. Rafinovaný a účinný na oboch stranách. Pohoda.
Až do chvíle, kým za mnou neprišiel Štefan, s ktorým som sa raz v tatrách skoro vyspala. Nakoniec nás však ráno našiel v posteli s jeho kolegom. Pozval ma k baru na drink a keďže som bola vcelku rada, že ho po tak dlhej dobe vidím, ochotne som s ním vliala do seba dve vodky. Jeho však po chvíli chytila potreba obzrieť keramiku zblízka a tak som tam ostala sama s jeho dvoma teplými kamošmi.
„Máš o neho záujem?“ spýtal sa ma ani už neviem, ktorý z nich. „Debil, keby som o neho mala záujem, už s ním v posteli dávam dole jouly!“ chcela som mu povedať. Ale nakoniec som pokojnejšie než Mŕtve more, odpovedala NIE. „A nemohla by si teda odísť?“ Tak túto reakciu by som si nevedela predstaviť ani štyristodielnej telenovele. Odišla som graciózne, lebo inak sa ani nedalo. Buď by som mu jednu vrazila alebo ho ovracala hnusom.
Chudák chlapec. Asi dodnes netuší, že sa mu v globále podarilo pozmeniť môj pozitívny názor, že všetci homosexuáli sú fajn. A chudák Števo. Čistý heterák, ktorý ani netuší, čo za zverstvá sa odohrávajú v hlavách jeho spoločníkov.
Hudba stíchla, match game a telefóny sa rozbehli po celej Bratislave za účelom taxi služby. Zavolala som Maťovi. Ale pravdepodobne šantil so svojou novoobjavenou láskou, tak som sa domov dopravila s prudko premúdrelým vodičom, prebehla sprchou. A zaspala.
