Posledné roky je fundamentalizmus viac než často skloňované slovo, no chybou bijúcou do oka je, že v nesprávnych súvislostiach. Skoro každý človek si však toto slovo spojí s islamom prípadne priamo myslí na islamský fundamentalizmus.
V žiadnom prípade nechcem obhajovať niektoré činy islamských fundamentalistov, len chcem objasniť tento samotný pojem, ktorý ani nemá korene v islamskom náboženstve, no úspešnou antiislamskou propagáciou sa v očiach verejnosti zobrazil ako fakt. Fundamentalizmus nie je fenomén islamu, ale vyskytuje sa vo všetkých veľkých náboženstvách ako napríklad hinduizmus, budhizmus, shikizmus, judaizmus, ako aj kresťanstvo.
Fundamentalizmus – termín pôvodne označujúci v rámci protestantizmu v USA prúd, ktorý zdôrazňoval doslovnú interpretáciu Biblie ako zásadného fundamentu v živote každého kresťana. Neskôr sa stal označením veriacich, usilujúcich sa stavať budúcnosť ako kópiu minulosti, s odporom k akejkoľvek moderne. Označenie islamský fundamentalizmus vzniklo mechanickým prenesením definície zrodenej v euro-americkom prostredí do kontextu arabsko-islamského sveta, a preto je potrebné používať ho uvážlivo.
(podľa PhDr. Gabriel Pirický, M. A., PhD. :Neofundamentalizmus v islamskom svete)
Toto slovo sa ako hnutie rozšírilo v protestantských cirkvách v USA začiatkom nášho storočia na očakávanie skorého príchodu Kristovej tisícročnej ríše. Nečudujme sa, že tento jav sa vyskytol práve v tejto krajine, veď USA sa pokladá za najpokrokovejšiu krajinu, čo sa pokroku a modernosti týka. Stúpencov tohto smeru spájal predovšetkým odpor k vtedajšej modernite, odmietali biblickú kritiku a evolučnú teóriu. Ich postoj vyplýva z priamočiareho chápania Biblie, ktoré vyjadrili v dvanástich brožúrach vydaných v rokoch 1909-1915 s názvom The Fundamentals. Sami sa označili za fundamenatlistov a združili sa do organizácií World's Christian Fundamentals Association a od roku 1920 National Federation of Fundamenatalists .
Od polovice storočia potom nasledovala ďalšia, hoci len obdobná vlna, ktorá sa prejavovala v činnosti rôznych fundamentalisticky orientovaných združeniach študentov, rozhlasových staníc, rôznych biblických inštitúcií a siekt. V porovnaní s islamským náboženstvom, ktoré vzniklo ako posledné z troch hlavných monoteistických náboženstiev, a začalo narážať na modernistické tlaky až v 60 a 70 tych rokoch 20. storočia, je to predsa o pár rokov neskôr, kedy už existoval fundamentalizmus napríklad v kresťanstve. Obrovským nedostatkom tohto prúdu je neschopnosť a odmietanie viesť akýkoľvek dialóg. Členov týchto hnutí spája hlavne ich mentalita, neústupčivosť a neznášanlivosť voči odlišným názorom a sklon všetko vidieť len čierne alebo biele.
Stephan H.Pfürtner definuje fundamntalizmus ako „ útek k radikalizmu, často spojený s násilím, spolu s odmietaním dostatočnej vnímavosti k realite, racionality a rozvíjaní slobody. “ Nielen podľa neho, ale podľa viacerých odborníkov nachádzame prvky fundamentalizmu vo veľkých cirkvách, politických aktivitách, ale aj verejnej morálke. Podľa Karen Armstrongovej, ktorá sledovala jednotlivé fundamenatlistické hnutia, všetky z nich sú presvedčené o rozhodnutí svetských vlád skoncovať s náboženstvom.
Fundamentalizmus možno chápať ako jeden zo spôsobov využívania náboženstva pre politické ciele. Bojuje proti tomu, aby bol z verejného života vytlačený Božský princíp a zároveň hlása návrat k Písmu, ako jedinému základu obnovy. No náboženské pokusy sa niekedy snažia realizovať odsúdeniahodnými činmi, ktoré odôvodňujú z kontextu vytrhnutými citáciami z Písma.
Čo sa islamského fundamentalizmu týka, považuje sa za obrodné islamské hnutie, ktorého cieľom je islamská spoločnosť, založená na správnej interpretácii Písma. Je však potrebné podotknúť, že prívrženci islamu sú proti tomu, aby boli nazývaní fundamentalistami, pretože takto sa nazvali americkí protestanti.
Je pravdepodobné, že samotný termín islamský fundamentalizmus ako prvý uviedol vo svojej práci egyptský sociológ pôsobiaci v Paríži vo svojej dizertačnej práci Materiály k štúdii súčasného arabského myslenia: Egypt predloženú v roku 1964 v Sorboni.
Rozlišoval dva myšlienkové prúdy : islamský fundamentalizmus a liberálny modernizmus, kde pri spomínanom prvom prúde uvádza, že tento termín sa mu páči viac ako dosiaľ používané termíny ako obnova, islamský nacionalizmus, či tradicionalizmus. Jedným z prvých hlásateľov z radu islamských fundamentalistov bol Maudúdí, ktorý v roku 1941založil pakistanské hnutie Džamá'at- i so sídlom v Karáčí. Považoval za dôležité spojiť muslimov v boli proti sekularizmu a hrozbu videl v západných mocnostiach. Na jeho učenie nadviazal najvýznamnejší predstaviteľ fundamentalizmu, egyptský mysliteľ Sajjid Kutub. Spočiatku tieto extrémne názory nezastával, dokonca západnú kultúru a politiku obdivoval, kým nebol v roku 1956 uväznený pre členstvo v Moslimskom bratstve (Džam'íjat al-ichwán al-muslimín- Združenie muslimských bratov, založené v roku 1928 v Egypte Hasanom al- Bannáom (1906-1949), ako organizácia v boji proti koloniálnej závislosti a proti úpadku spoločnosti. Spočiatku pôsobili ako charitatívna a humanitárna organizácia – zakladali nemocnice, sirotince, šírili islamskú osvetu, no pred druhou svetovou vojnou Bratstvo začalo s politickou činnosťou. Niektoré z nich však koncom 70. rokoch vytvorili radikálne teroristické skupiny. Toto hnutie sa časom rozšírilo aj do Jordánska, pásma Gazy, Sýrii, v Sudáne a iných arabských krajín.) Na tieto myšlienky nadviazal aj neslávny Taliban (z originálu Tálebáne hakk – „tí, čo hľadajú pravdu“) , ktorý sa v roku 1994 dostal v Afganistane k moci. Hoci Taliban porušoval aj najzákladnejšie príkazy islamu, niektoré západné médiá nepravdivo prezentovali práve prívržencov tohto hnutia za typických muslimov. Náboženstvo má ľuďom pomáhať, no fundamentalisti, nielen muslimskí, ho zneužívajú na politické ciele a šírenie násilia .
„ A bojujte na ceste Alláhovej proti tým, ktorí bojujú proti vám, avšak nečiňte bezprávie, pretože Alláh nemiluje tých, ktorí sa bezprávia dpoúšťajú.“
( Korán 2 :190)
„ A ak budú ochotní uzavrieť mier, buď ochotný i ty a spoľahni sa na Alláha, veď On je Všepočujúci i Vševediaci.“
( Korán 8 : 61)
„ Boh vám nezakazuje, aby ste sa správali dobre a boli spravodliví voči tým, ktorí nebojovali proti vám kvôli náboženstvu a nevyhnali vás z príbytkov vašich. Veru Alláh miluje spravodlivých.“
(Korán 60 : 8)
Nielen Korán, ale aj prorok Muhammed zakazuje nezmyselné zabíjanie:
„ ..kto zabije človeka, ktorý uzavrel mierovú dohodu s muslimami, neucíti vôňu raja..“
„.. úmyselné vraždenie je druhý najväčší hriech po popretí existencie Boha...“
„...prvé prípady medzi ľuďmi, nad ktorými bude vynesený rozsudok v deň posledného súdu, budú za krviprelievanie“
Takisto si nesprávne väčšina z nás vysvetľuje slovo džihád. Mnohí si ho hneď spoja militaristickým postojom či výzvou na priamy boj. Slovo džihád pochádza z arabského slova džahada a má viacero významov. Môžeme si ho vyložiť ako „snažiť sa o lepší spôsob života“, „úsilie“, „usilovať sa“, „boj“ a mnoho ďalších významov. Džihád nepatrí medzi päť základných pilierov islamského náboženstva a nie je ani svätou povinnosťou muslimov. Môže ho vyhlásiť iba právoplatná autorita, no pred vypovedaním musí protivníka vyzvať, aby prijal islam dobrovoľne. Môže teda dôjsť k určitým výnimočným situáciám, kedy džihád môže znamenať otvorený boj. Je však potrebné rozlišovať medzi „malým džihádom“ (spravodlivý vojenský zásah) a „ veľkým džihádom“ (snaha o ovládanie sa a sebakontrolu).
Dúfam ,že som aspoň trochu napravila význam slova fundamentalizmus a uviedla ho do roviny, v ktorej by sa malo používať. Klamne sa domnievame, že niektoré názory, ktoré sú nám sprostredkované, sú pravdivé a neoverujeme si ich. Ako by sa nám páčilo, keby sme prišli do mesta, v ktorom by nás každý poznal, no nikto nás ešte nevidel. V žiadnom prípade nechcem obhajovať žiaden z činov fundamentalistických či neofundamentalistických hnutí, či už islamských alebo neislamských, ale pokladám za dôležité vyvrátiť neopodstatnené negatívum, ktoré sme pripísali viac než miliarde dvesto miliónom islamských veriacich. Na záver by som pripojila citát M. Sá' ída al Ašmáwího, ktorý dúfam, hovorí za všetko :
„ Boh chcel, aby islam bol náboženstvom, ale ľudia z neho urobili politiku.“
