Urobil si z môjho života jeden obrovský nepreskúmaný vesmír, v ktorom tápam. Asi som to chcela, lebo som ti to dovolila.
Aj tak ďakujem za každú strávenú chvíľu, lebo viem, ako sa cítim, keď som s tebou. Vedela som, že idem do obrovského risku a keď spadnem, tak sa zničím. Spadla som, lebo si mi to dovolil ty.
Nepodržal si ma, lebo si sám ešte slabučký. A ani ti to nemám za zlé, len sa potrebujem pozbierať, lebo sa pri tebe plazím. A ty to nevidíš a necítiš, ako veľmi trpím.
Máš oči plné vlastného žiaľu a ja ti ich neviem osušiť.
Neviem ti byť oporou, kamarátkou. Už ti neviem byť ani šťastím, vidieť ťa, ani počúvať.
Sme na tom rovnako. Ty myslíš na svoju lásku, ktorú nemáš a ja tiež.
Neviem, či si potreboval vtedy ty mňa, alebo ja teba. Podstatné je, že vypovedané už bolo všetko a tým som ťa sklamala. Prepáč za moju slabosť.
