8 chodov a len 7 flašiek

Tešila som sa na večeru s mladými fešákmi - podnikateľmi, keďže takých väčšinou stretávam a namiesto toho som bola usadená, čestne podotýkam, k stolu s 8mimi chlapmi v strednom veku, ktorí sa bavili celý čas o politike, rybách a ešte o terorizme. Vedľajší stôl boli zasa ich manželky s jednou tehotnou tetou, čo zasa naopak smerovalo ku mne ešte neobľúbenejším témam ako deti a nákupy. V podstate som bola teda rada, že som pri "mužskom stole" pretože tam sa aspoň pilo normálne víno. "Ženský" stôl dostal len šumivé detské víno, aby mohli šoférovať. Koľko podobností so Slovenskom nie??? :o)

Tak po prvom vyjasnení, že Daša nie je ruské meno a Slovensko nie je ani bývalá Juhoslávia ani bývalé USSR a že dokonca sme ani žiadnu vojnu nemali (toto je takmer pravidlo kdekoľvek stretnem nových ľudí) sme začali s ďaľšou oslavou čínskeho nového roka. Teda najprv som bola ešte podrobená skúške, či som sa poriadne naučila jesť s paličkami, tak som musela jesť oriešky s paličkami, aby mi verili a nesmiali sa zo mňa. Skúšku som urobila, hneď sa ma začali pýtať na môj názor na ich prezidenta :o)

Pred prvým tradičným chodom sme dostali netradične skvelé korejské jahody. Chutili úplne presne ako tie zo záhrady mojej babky v Matiašovciach. Tak mi bolo smutno za domovom. Ale sranda bola vidieť číňanov jesť jahody s paličkami.

Prvý chod bol veľmi tradičný, nazýva sa to "lousan" a ide o to, že sa zmieša kopec vecí (surový losos, také mrkové rezance, zelenina, špeciálne korenie - jedno zo zeleného sáčku a jedno z červeného sáčku a ešte nejaká sladká gebuzina a krekry a oriešky). Všetko je to na takom jednom veľkom tanieri, potom k tomu čašníčka niečo po čínsky odriekala a zaklínala a potom sme sa všetci postavili a čínskymi paličkami sme sa v tom prehrabovali a vyhadzovali to do vzduchu a lietalo to kade tade a je to všetko samozrejme pre veľa prosperity v budúcom roku. Potom sa všetci na to vrhli a začali to jesť, pretože kto viac zje, ten bude mať viac prosperity.

Ani sme nedojedli a už prichádzal druhý chod - šťavnaté krevety. Krevety milujem ale verte mi jesť ich slušne a ešte s paličkami je pre mňa takmer nemožné, tak som sa zahrala na chudáka cudzinca, čo ešte nie je až taký dobrý v jedení kreviet a ich očisťovaní a hneď mi ich chlapi začali šúpať a hádzať na tanier. Boli naozaj skvelé. A samozrejme sme stále preberali singaporského prezidenta, ktorého všetci svorne nazývali "donkey" (v doslovnom preklade osol/somár). Dozvedela som sa, že má všetky choroby sveta a že aj ich babky by dokázali lepšie prezidenčiť ako on. Keď som sa opýtala, či ich za také reči nemôžu dať zavrieť (zo srandy) sa ma pýtali, že či u nás za socializmu ľudí za také reči zatvárali?? A ja že ešte stále zatvárajú ale iba do víl v reality shows. Šupom som tému presmerovala na dobré slovenské víno, ktoré som ako vínny expert vedela popísať len tak, že máme na Slovensku víno aj z bieleho aj z čierneho hrozna, aleže je také dobré a my sme taki milovníci vína, že ho všetko popijeme a na export sa nič nezvýši :o). Ktovie, čo si tí ľudia budú o Slovensku myslieť. No a inak sme pili všetko možné - čislké víno, juhoafrické víno, austrálske...a oni to chudáci museli zapíjať vodou z octom, aby sa veľmi neopili.

Tretí chod bola taká hustá kyslá polievka s hubami a rezancami, tiež dosť tradičná. Viem, že niekedy v tom čase sme preberali Slovensko za čias "socíku". Strašne sa im páčila moja story, že za čias socíku včetci jazdili na škodovkách, mlieko stálo 2SKK (čo si ja pamätám), v jedálňach boli na stoloch tie isté biele obrusy s modrými vzormi a že cez Vianoce sme museli stáť dve až tri hodiny na mandarínky, aby sa nám ušli. Chceli vedieť ako sme sa zmierili s prechodom na demokraciu a tak. Zvláštna otázka, ktorú som naozaj nikdy nedostala v zahraničí, ale bolo zaujívamé mňa samú počúvať čo som im o tom hovorila, lebo to bolo dosť spontánne a vypovedané tak ako som to ja v čase keď sa to dialo prežívala. Tak som im hovorila o tom čo som si pamätala - a čo som si pamätala bolo Kňažka na tribúne v "debilke" a VPN, to, že zrazu bolo dostatok mandaríniek pre všetkých a nemusela som ísť ráno stáť do dlhých radov, lebo všetkého bolo zrazu veľa a hlavne, že sme neočakávane mali možnosť voľby - zrazu nie len jedno mlieko ale desať druhov mlieka, ľudia začali jazdiť na rôznych autách, došla Amerika a Mc Donaldy a už sme mohli dokonca aj cestovať a z ruštiny sme zrazu presedlali na angličtinu (ja teda nie ale väčšina áno). Nuž prisámvačku ľudia asi 10 minút nedýchali a všetci chcú vidieť hotely Sorea (lebo som ich popísala ako naše cool tradičné slovenské hotely). Tam sme došli na to, že chcú prísť na Slovensko, že to musí byť rozprávková krajina a pre nich lacná. No a našťastie prišiel ďalší chod.

Ako štvrtý chod sme dostali tofu s hubami a morskou uhorkou. Morská uhorka je niečo strašne nechutné a bez chuti, ževraj to nemá žiadne kalórie ale ani žiadnu chuť. A opäť víno a nová téma. Tentokrát prišla na rad Indonézia a Vietnam a krajiny plné možností. Ocitli sme sa v biznis sfére a zasa sme skĺzli na Slovensko, že ako postkomunistická krajina musí byť tiež plná možností, keďže je všetko kontrolované štátom. Tak som opäť dosť nechtiac a pravdupovediac aj nevediac vysvetľovala liberalizáciu nášho telekomunikačného trhu a že aj ostatní si myslia, že sme plní príležitostí a hlavne automobilky, ktoré u nás stavajú svoje fabriky ako huby po daždi a že nie sme až takí zaostalí, pretože na to, aby Vás prijali do EU musíte splniť určité kritérie, bla bla bla...došli sme k tomu, že aha Slovensko je vlastne už celkom super. A že v skutočnosti sme oveľa menej kontrolovaní štátom ako Singapur.

Piaty chod bola ryba, opäť veľmi tradičný chod. Inak už som bola dosť plná a tak som myslela na tých čo hladujú a bolo mi ľúto, že my to všetko do seba za každú cenu ladujeme a niekde niekto hladuje. Našťastie tie chody neboli až také ťažké a veľké ako keď sa zúčastnite podobnej oslavy ale indickej. Pri piatom chode sme preberali opäť politiku a terorizmus, atď. P.s tu som sa už naozaj cítila ako v slovenskej krčme, kde pripití chlapi nadávajú na všetko a na všetkých a sami by boli najlepší prezidenti USA, atď.

Šiesty chod a piata fľaška vína - pečené kura a ľahšie témy o tom ako vyzerať mladšie a krajšie - treba na to jesť pečené kuracie výkaly. Iba citujem ....

Siedmy chod a šiesta fľaška vína - "ryža šťastia" ....keď sa začne podávať ryža alebo cestoviny tak sa predpokladá koniec (ťažšie veci nakoniec, ľahšie na úvod, aby ste sa hneď necítili plný a mohli ľahko konverzovať a užívať si to, nie povoľovať opasky - to by sme mohli u nás praktizovať na Vianoce, kde už po kapustnici nevládzeme ani dýchať). Po ryži ešte zákusok - želatínový mango puding, potom ešte misa čerstvého ovocia ako pozornosť podniku. 8 chodov je tradícia, vždy je potrebné mať párny počet chodov a v minulosti ževraj bývalo zvykom 12 ale už sa to trošku zredulovalo na 8 (našťastie, lebo by sme jedli do rána).

Na záver sme ešte všetci dostali 2 mandarínky do výbavy na cestu pre šťastie a prosperitu a TOTO los (niečo ako Bingo), na ktorom máme možnosť výhrať až 1,8 mil sin dolčov, tak uvidíme v pondelok.

No bol to ťažký večer, ale aspoň som opäť o skúsenosť bohatšia a o pár kíl ťažšia.