1.Najprv na uvod (pred rozhovorom) by som chcela o tebe nieco napisat a predstavit ta. Nejake tie zakladne infosky...kde si vyrastala,kolko mas rokov,v kolkych si odisla do zahranicia , kde tam byvas a este nieco
malo o tom mieste.
Volám sa Dáša Alexyová, pochádzam z Popradu a mám 27 rokov. V Poprade som študovala na Gymnáziu a v 17tich som odišla na VŠ Fakultu managementu UK do Bratislavy. Od prvého roku na výške som sa venovala AIESECU, čo je medzinárodná nezisková študentská organizácia, ktorej cieľom je podpora kultúrneho porozumenia medzi krajinami a kultúrami prostredníctvom výmenneho študentského programu. Ja som mala na starosti práve študentov odchádzajúcich zo Slovenska do zahraničia a 4 roky som pripravovala študentov na kultúrny šok a zahraničnú skúsenosť a posielala ich do celého sveta. Naturálne, keď som prišla do 4. ročníka chcela som aj ja ísť na exotickú prax. Na moje veľmi príjemmné prekvapenie ma prijali na Sri Lanku do medzinárodného tímu AIESEC Sri Lanka a tak som rok strávila na Sri Lanke a rozvíjala lokálny AIESEC. Bol to dovtedy najlepší rok v mojom živote a nechcelo sa mi ísť domov a tak som ostala ešte ďalší rok na odbornej praxi tentokrát pre potreby mojej diplomovej práce. Po ukončení vysokej školy som odišla za priateľom do Malajzie, ktorý tam tiež bol na AIESEC praxi a rozhodol sa tam zostať a založiť si vlastnú firmu. Spolu sme začali podnikať a po roku v Malajzii sme sa presťahovali do Singapuru, ktorý sa z pohľadu nášho biznisu zdal výhodnejší a nemýlili sme sa. Momentálne sme druhý rok v Singapure plánujeme tu ešte pár rokov zotrvať. Singapur je vlastne jedno mesto (ostrov), kde žije 4 milióny obyvateľov a je považovaný za bránu do juhovýchodnej Ázie a obchodné centrum juhovýchodnej Ázie. Singapur je úspešná a vyspelá socialisticko-demokratická krajina, kde žije takmer 1 milión cudzincov a expatriotov a kde sa stretáva mnoho kultúr, národností a náboženstiev.
2.Preco si sa rozhodla odist zo Slovenska? Co ta k tomu viedlo? Rozhodla si sa rychlo?
V podstate som sa nerozhodovala odísť zo Slovenska, bol to skôr prirodzený vývoj na základe mojej histórie v AIESECu, kde som prichádzala do styku s mnohými kultúrami a záujem cestovať a žiť v cudzích krajinách bol veľký. Vyskytla sa príležitosť, chytila som sa jej a to ma priviedlo tam kde dnes som. Keby som sa niekde rozhodla inak, možno by som stále bola na Slovensku a verím, že by som bola rovnako šťastná. Pre mňa to nebol útek zo Slovenska, ani snaha za každú cenu žiť v zahraničí. V súčasnosti mi už viacero krajín príde ako domov a nezamýšľam sa veľmi nad tým, že som sa v danej krajine nenarodila. Stále som hrdá na to, že som Slovenka a Slovensko vo veľkom prezentujem, kde sa dá a som rada, že aj vďaka mne sa čoraz viac a viac ľudí dozvie o Slovensku, pretože zo skúseností veľa ľudí o Slovensku, špeciálne v Ázii, nevie.
3.Ake boli zaciatky v novej krajine?Rychlo si sa udomacnila alebo si naopak zazila kulturny sok?Akymi problemami si sa musela preluskat?Zazila si tam nejake nedorozumenia alebo mile prekvapenia,co sa tyka kultury alebo bezneho zivota?
Začiatky v každej jednej krajine boli iné, ťažšie aj ľahšie ale vo všeobecnosti som bola vďaka AIESECu a tomu, že som mnohých ľudí na kultúrný šok pripravovala, aj sama veľmi dobre pripravená. Samozrejme na mnoho vecí sa jednoducho pripraviť nedá a treba to prežiť. Nedorozumení bolo strašne strašne veľa, hlavne vďaka inému chápaniu významov niektorých slov, prípadne rôznych pochopení niektorých fyzických prejavov. Niektoré boli vtipné, iné zahanbujúce, ale vo všeobenosti som sa a stále sa každý jeden deň učím veľa o sebe, o iných, o Slovensku. Je to úžasný proces, ktorý sa len veľmi ťažko popisuje. Napr. Na Srí Lanke som videla veľa ľudí, ktorí príliš veľa srí lanskej “flexibility” nedokázali zvládnuť, záujem srí lančanov ich privádzal do zúfalstva, zatiaľ čo ja som si to napríklad užívala. Po tých rokoch v Ázii si ale myslím, že Slováci v Ázii nemajú problém, máme až príliš veľa spoločného, dokonca aj niektoré jedlo :o). Kultúrne šoky som hlavne zažívala na Srí Lanke, Malajzia už natoľko šok nebola a Singapur takmer vôbec, až na pár špecifických čínskych zvykov a šokov.
4.Su velke rozdiely medzi slovenskym a singapurskym stylom zivota/kulturou?Aky je tam vlastne zivotny styl a co sa ti na nom paci a co nie?
Keď človek žije v cudzej krajine dlhšie, krajina a život sa pre neho stane rovnakou rutinou, či už je to Slovensko alebo Singapúr. V tejto fáze sa rozhodnete, či v krajine ostanete, pretože ste si kvázy zvykli, alebo odídete, pretoža Vám krajina lezie na nervy. Ak ostanete, stanete sa takmer typický občan akejkoľvek republiky a budete “nadávať” na niektoré tradičné veci ako politika, vláda, atď, čo je úplne rovnaké v každej krajine len obsah je trochu iný. Po dlhšom čase v zahraničí sa taktiež dostanete do stavu, kde sa cudzinou pre Vás stáva domov (aspoň pre mňa) a naozaj už v súčasnosti mám viac problémov s bytím a žitím na Slovensku, kde som vždy veľmi krátko a cítim sa ako turista. Roly sa úplne vymenia a je naozaj ťažke ďalej porovnávať. Už nikdy viac nebudem nikde plne doma a plne v zahraničí, všetko je to take pomiešané, to je riziko žitia v zahraničí. Takže, Singapur má špecifický životný štýl ale aj v rámci neho sa dá žiť ako na Slovensku, lebo ide o to ako v ňom žijete vy. Pre mňa je Singapur krajina vhodná pre život a biznis, pretože štát tu super efektívne funguje (na prvý pohľad) ale funguje a to nám momentálne s priateľom vyhovuje. Ak by sme boli úplne tradiční Singapurčania, tak by sme víkendy trávili v shopping mallach a nakupovali, prípadne jedli, lebo to je tu zvykom, ale nie sme a tak robíme čo chceme my a ako to chceme my. Na začiatku sa nám Singapúr zdal naozaj ideálny, hlavne kvôli tomu, že sa nám tu ľudia spomedzi celej Ázie zdali najrozumnejší, pracovití, nie až takí pomalí ako napr. V malajzii, čo je všetko potrebné pre biznis. Pomaly zisťujeme, že to až tak nie je, ale už nechceme meniť rozhodnutie a prispôsobujeme sa, pracujeme s tým čo je. Je tu mnoho vecí, z ktorých by sa Slovensko mohlo učiť, ak by chcelo a takisto Singapur sa ma čo učiť od Slovenska a práve na to sme tu my. Keď niečo identifikujeme, snažíme sa to podávať správnym smerom, aby sa naše dve krajiny od seba učili. Práve preto sme začali aj biznis aktivity so Slovensko a prinášame na Slovensko všetko, čo sa nám zdá dobre v Singapure a naopak.
5.Aki su ludia-ako ich beries ty a ako beru oni teba? Davaju ti nejako pocitovat,ze si cudzinec?
Ľudia sú všade rôzni. Na Srí Lanke boli takmer všetci úplne skvelí a považovali ma za malého boha hlavne vďaka tomu, že som blond a biela. Bolo ťažké rozhodnúť sa, kto ma mal rád kvôli tomu kto som a kto kvôli tomu ako vyzerám a že som biela. Naozaj si ma všetci vážili a dali by mi všetko, len aby som sa cítila dobre. Prehnaná starostlivosť a záujem lokálnych je však jeden z dôvodov, prečo by sa na Srí lanke asi veľmi ťažko dlhodobo žilo a niektorí cudzinci tam mali problém zotrvať aj rok práve kvôli tomu. V Malajzii som si ľudí až tak neužívala, po Srí Lanke som bola asi trochu pokazená a Číňania (hlavne v Malajzii) si o sebe dosť myslia a tam som si trochu pripadala ako čosi menej. Ľudia až takí záujem neprejavovali a aj napriek tomu, že s tým väčšinou nemám problém, som si v Malajzii len ťažko hľadala blízkych kamarátov a asi aj preto sme sa rozhodli odísť do Singapuru. V Singapure sa cítime úplne rovnocenní s ostatnými, nemáme ani žiadne prehnané výhody ako to bolo na Sri Lanke, ani sa na nás nikto nedíva zhora ako to bolo v Malajzii. Aj vďaka tomu sa tu žije ľahšie a veľmi podobne ako na Slovensku. Prirodzene sú pre mňa niektorí ľudia viac zaujímavejší ako ostatní ale nerozhodujem sa na základe národnosti ale ich osobnosti, presne ako na Slovensku. A presne tak to pociťujem aj z ich strany. V súčasnosti mi už nielenže nikto nedáva pociťovať, že som cudzinec, ale naopak si niektorí myslia, že som lokálna a mám rodičov v Singapure, pretože hovorím singapurskou angličtinou a v mnohých situáciach reagujem ako “typický” singapurčan :o). To, že som blond už nikomu nebráni si myslieť, že som lokálna :o) a to považujem za úspech a teším sa z toho.
Na pokračovanie...
