Posledný deň čínskeho roka z prvej ruky.

Takže, prvé prekvapenie nastalo, keď som po celý deň v sobotu (28/1/2006) videla kopec Číňanov ešte na uliciach a hlavne jesť v indických alebo muslimských obchodíkoch (čínske už boli všetky pozatvarané). Som si myslela, že tak ako my máme pred štedrou večerou už doma toľko jedla a koláčov, že von sa už neoplatí ísť jesť, aj oni budú trčať doma a papať domáce dobroty.

Celé sa to začalo až poobede, keď sme sa stretli s Brendanom, našim kámošom. Jeho rodičia sú rozvedení, tak sme zažili hneď realitu dvoch rodín. Celé večerné posedenie v rodine sa nazýva "reunion dinner". My sme ten večer zažili jeden reunion dinner a jednu reunion Tiget party.

Brendanova mama býva v takom malom apartmáne, povedala by som typickom pre "chudobnejších" a celý jej byt bol úplne ako vystrihnutý z filmu, aj keď ameriského :o). Išlo sa do neho po takom dlhom starom balkóne, kde je kopec takých malých bytíkov, kde každý ma dvere otvorené a vy vidíte dnu ako pekne všetci svorne večerajú alebo pozerajú TV. Vstupovalo sa hneď do obývačky, ktorá bola celá "čínska" - čo znamená, že tam bolo všetko možné, čo my doma nazývamé gýčové veci a oni objekty, ktoré prinášajú šťastie, prosperitu, atď. Čo si pamätám je taká kývajúca mačka - symbol prosperity, malá fontánka - aby domov prúdili peniaze, smejúci sa tučný Budha - symbol hojnosti a mnohé ďalšie. Medzi tým všetkým bolo TV v ktorom hralo C.S.I a pôsobilo naozaj štýlovo.

Okrem toho mali doma ešte altánok na modlenie, mandarínkový strom a to by hádam aj stačilo.
Potom sme večerali s mamou a ujom - jedlo pozostávalo z ryby, ktorá je symbolom dlhotrvácnosti, aby sme boli vytrvalí v budúcom roku (mali sme ku všetkému výklad), takej trávitej zeleniny - symbol prosperity do budúceho roku, super urobené kura, aby sme mali dostatok životnej energie, potom sme ešte mali krevety a krevetové guličky, tie už nič neznamenali, ryžu a všetko sme to zajedali ostrou polievkou, čo bola úplne ako naša držková polievka, len držky boli z prasaťa. Večeru sme zapíjali Carlsbergom, keďže vždy keď majú prísť cudzinci do rodiny predpokladá sa, že pijú, tak sme pili.
A na záver našej veľkej hostiny bol zákusok. Číňania sú posadnutí želatinovými hlúposťami, čo by sa ani sladkosťami nemalo nazývať, ale pri akejkoľvej príležitosti, ak Vám budú dávať zákusok, bude to určite nejaká želatina na more spôsobov. Tak sme dostali fialovú želatinu. Mne celkom chutila, Peter si dal radšej ešte jedno pivo.

A úplne úplne na záver po rozhovore o všetkých možných zvykoch a obyčajoch, prezentácii Slovenska sme ešte na rozlúčku tradične dostali angpow (s SKK200 každý) pre šťastie a mandarínku opäť kvôli prosperite.

Po večeri sme sa vybrali k Brendanovmu ocovi, ktorý býval vo vežiaku, trochu lepší štandard, niečo ako naše panelákové byty. Tam už boli po večeri, ale zato hneď ako sme prišli vyložili na stôl z každej strany plechovky piva - Tiger (fakt veľa), veľký kýbel ľadu a strašne veľ super kešu orieškov. Naozaj neviem, či je to súčasť tradičnej oslavy ale napili sme sa, odprezentovali Slovensko, pohrali sa s Brendanou malou sestrou Brendou a pobrali sme sa ďalej.(p.s. Brenda má sedem rokov a hrala sa čínske hry na PC tak to sme hrali - moja snáď prvá počítačová hra)

Najväčšie vzrušo po večernej rodine je pre Singapúrčanov nakupovanie na veľmi tradičnom čínskom trhu až do polnoci a odpočítavanie spoločne v centre. Tak sme sa vybrali smerom centrum - zápchy kopec ľudí, snáď všetci boli v meste a to čo sa tam dialo bola pre nás nočná mora ale lokálni si fakt užívali.

V centre Singapuru je časť, ktorá sa volá "Chinatown". Tam sa to všetko odohrávalo. Kopec stánkov, kopec ľudí, strašne horúco a všetci kričali a snažili sa všetko predať do polnoci, ceny išli dole a tak všetci nakupovali ako blázni - najsam super príklad bola plná taška želatínových cukríkov za SKK100 a množstvo ďalších vecí ako vyschnuté kačky, rôzne činske ozdoby a oblečenie - proste čínsky trh. Keďže Brendanova priateľka chcela nakupovať, išli sme do davu s nimi - bola to sranda, len sme sa pretláčali a potili, nič sme nekúpili ale prebojovali sme sa k miestu, kde sa dalo celkom super sledovať odpočítavanie o polnoci a ohňostroje.

Musím ešte poukázať na fakt, že v centre bolo strašne veľa cudzincov, s tým rozdielom, že väčšina sa davom vyhýbala, sedeli po bočných prázdnejších uličkách, pili pivo a fajčili ako keby sa okolo nich nič nedialo. Zaujúmavé bolo sledovať tento stret rôznych kultúr.

No a bola polnoc, spoločne sme odpočítavali..9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1 a hurá super ohňostroje - singapurská vláda sa buchla po vrecku. Ohňostroje trvali asi 10 minút a potom sa začalo hromadné davové vyprázdňovanie ulíc. Vládali sme už len vrátiť sa k autu a potom späť domov, strašne strašne unavení ale so super zážitkom.