Kelvin sa teda okamžite zamiloval do slovenského jedla a hlavne do klobás, do slaniny a zázračne do našich sáčkových polievok. Vymyslela som kopec variácií klobásovo-slaninových raňajok :o) a on mnoho variácií polievok s klobásami a slaninou. No a k tomu mu najviac chutila pistáciová čokoláda. Naozaj som o ňom veľa ako o človeku nevedela, ale teraz už viem a pre istotu si niečo nechám aj pre seba :o).
Ja som spávala s Lin. Teda veľa sme sa nenaspali, lebo sme každý deň niečo robili do takej jednej druhej rána a vstávali okolo siedmej ráno, aby sme stíhali všetok program. Nakoniec, keď sme to spočítali, Kelvin a Lin mali dva dni oddych za 21 dní a ja žiaden, keďže som okrem koučingu ešte behala po dodatočných stretnutiach pre moju inú firmu.
Náš program pozostával z koučingových tréningov - dokopy sme mali dve TCC a jeden tréning Profesionálneho Kouča, takže už v marci budeme mať prvých slovenských medzinárodne certifikovaných koučov a ja som strašne hrdá, že budem jedným z nich. Tréningy sa super podarili, účastníkov bolo na prvýkrát dosť a myslím, že všetci boli absolútne spokojní, aj ja a tiež Kelvin. Kelvina samozrejme najviac zaujímali zložitejšie prípady, keďže tých bežných má viac než dosť a tak som sa vo svojom zmýšľaní dostala k Lucke.
Lucka je moja kamarátka z výšky a Aiesecu, ktorá mala pred dvomi rokmi auto-nehodu a mala stratu pamäte a iné problémy. Poprosila som Kelvina, aby s ňou pracoval a pomohol jej, keďže robí tiež programy na pamäť a tak. Pokroky, ktoré Lucka dosiahla za 4 dni boli úžasné a pre mňa to bolo uplné vyvrcholenie tejto našej misie, pretože sme v skutočnosti pomohli veľa ľuďom. Kelvin sa stále zo mňa smial, že to mám super vymyslené - že chcem zachrániť celý svet, len sa mi nechce robiť, tak som robotu nechala na neho :o).
Popri tom, sme ešte robili tlačovú konferenciu - môj trochu bláznivý nápad, keďže som predtým žiadnu nerobila, ale stálo to za tú skúsenosť. Nakoniec sme ale zistili, že novinári nám za to nestoja, jednak až tak veľa ich neprišlo napriek tomu, že sme ich obvolali miliónkrát a jednak aj tí čo prišli, neboli práve tí najsprávnejší a nikto sa k nám prostredníctvom médií nedostal (aspoň zatiaľ nie). Nabudúce teda asi novinárov vynechame a pôjdeme ďalej cez osobnejšie kontakty - to fungovalo úplne skvelo. Prípadne donesieme krajšie tričká pre novinárov :o). Čo naopak fungovalo boli ukážkové tréningy zadarmo, čo sme robili v Bratislave. No a potom úplne skvelá bola ešte koučing konferencia na ktorej Kelvin vystúpil. Tam sme stretli ľudí, ktorí mali o koučing úprimný záujem a bavilo sa s nimi úplne na inej úrovni ako s novinármi.
Vyskúšali sme teda všeličo a nabudúce budeme múdrejší. V každom prípade mi to všetko zobralo veľa energie a času, ale neľutujem. Bola to jedinečná skúsenosť, keďže mám profesionálny záujem hlavne o marketing a predaj a rada skúšam rady "veľkých" marketérov v praxi. Je to úplne iné ako o tom len hovoriť.
Popri práci sme sa samozrejme aj bavili, Lin sa páčila Hysterka a Kelvinovi hocičo, kde dávali veľa mäsa :o) a kde sa dali fajčiť cigary a pohybovali sa tam pekné Slovenky. Najviac sa mu páčili červenovlásky, ale vo všeobecnosti vravel, že Slovenky sú pekné. Muži sa u nás podľa neho a Lin veľmi o seba nestarajú, hlavne o vlasy :o) a účesy. Lin sa páčil len jeden barman, jeden novinár a môj bratranec :o). Ostatní slovenskí muži pre ňu veľmi príťažliví neboli..hmmm...ale to je OK, mne sa Singapurčania tiež veľmi nepáčia :o).
No a nemôžem zabudnúť, že mojim drahým singapurčanom sa páčilo v Banskej Bystrici viac ako v Bratislave, páčilo sa im tiež na Bojnickom zámku, inak bolo celé Slovensko trochu ponuré, takže si jeho krásy až tak neužili. Z vecí, ktoré si ešte obľúbili, musím spomenúť demänovku, slovenské pivo, čierneho princa a naopak až tak veľmi sa im nepáčili naše autobusy, taxíky bol priam horor a fakt, že tak málo ľudí v obchodoch a hoteloch bolo milých a že ľudia na staniciach nehovorili po anglicky. Ale to je starý problém, snažila som sa ich blokovať od takýchto negatívnych zážitkov, ale nie všetky sa odblokovať dali. Bola som s nimi takmer non stop, keď išli niekam sami, bola som na mobile - zvládli sme to super. Napokon, chcela som, aby zažili skutočné Slovensko a myslím, že sa to podarilo a že sa tešia späť a ja tiež. Som na naše Slovensko hrdá, dopadlo to celé nad moje očakávania.
Našim vyvrcholením boli vianočné trhy, cigánska pečienka, varené víno a slovenské ľudovky a samozrejme fakt, že nedaľeko rokoval senior minister zo singapuru, ktorý bol práve na návšteve Slovenska :o).
Čo viac dodať? Najbližšie až v marci 2007.
