No a ja som dnes mala taký utorok s Erikom. Alebo Erik mal utorok s Dášou. Ani jeden z nás síce neumiera, ale už som sa s ním bavila v priebehu posledného roka asi 5krát a stále mám pocit ako keby hovoril tie isté veci, ako keby vnútorne "umieral".
Erik je úspešný človek, ktorý na prvý pohľad má v živote všetko - skvelú robotu, rodinu, úspešne odrastené deti, peniaze a napriek tomu nie je šťastný. Ja nemám z toho ani polovicu a som šťastná a Erik to cíti a možno práve preto sa so mnou a Petrom potrebuje raz za čas porozprávať, aby od nás nabral energiu. Mne nie je Erika ľúto, ani mu nezávidím, len by som ho rada kopla do zadku, nech už začne niečo robiť.
Vždy, keď sa stretneme hovorí o tom, ako by rád robil niečo čo je jeho vášňou a mal svoj vlastný biznis a nerobil na iných a z jeho histórie čo viem to už takto hovorí asi 5 rokov. Možno práve pre to, že má v živote oveľa viac ako mám ja, má aj viac čo stratiť keď raz prestane rozprávať a začne konať. Čo iné ale môže urobiť?
V každom prípade som šťastná, že som s Petrom veľa vecí skúsila ešte predtým akom sme si založili rodinu a mali deti a kopec majetku okolo. Jeden by povedal, že nemáme čo stratiť, to vraví aj Erik, my nevravíme už radšej nič, my žijeme. Asi ma opäť začína desiť rodinný život, normálne som teraz vyľakala aj samú seba :o).
Tak či onak koncept stretávania ľudí a učenia sa z ich rozprávania je moja obľúbená činnosť. Takže okrem štvrtkov s Kelvinom, zavediem aj utorky s ..... . (hocikým z koho života sa budem mať čo naučiť).