Minulý týždeň, znovu na Slovensku, som stretla Vierku. Čudovala sa, že ešte nemám poriadne vlasy. Inak vraj vyzerám dobre. Klasické otázky a reakcie priateľov. Spomenula, že aj Ty teraz chodíš bez vlasov. Že sa vyhýbaš priateľom snažiacim sa Ti pomôcť; že dokonca chodíš do iného kostola, kde Ťa nikto nepozná.
Ani nevieš ako Ti teraz rozumiem. Ako poznám Tvoj strach a tisíce otázok a pochybností.
Ani nevieš ako sa chcem s Tebou teraz stretnúť, aj keď zo starej lásky nezostal ani malý mak.
Ani nevieš, že už sa nikam neponáhľam.
Ani nevieš ako Ťa chcem zrazu objať, smiať sa s Tebou i poplakať. Alebo zostať celkom ticho.
Ani nevieš ako mi záleží na tom aby si bol znovu zdravý a šťastný. Tak to prajem Tebe i Tvojej rodine z celého srdca aspoň týmito riadkami.
TBL
