Keby som nebola snívala svoj detský rozprávkový sen ja, nemala by som teraz vedľa seba pravého princa ale obyčajného žabiaka; ani tisíc bozkov by ho nezmenilo.
Našej prváčke Rebeke sa konečne začal kývať prvý mliečny zub. Strašne ju mrzí, že je posledná v triede a že aj Vilma v jej veku už bola štrbavá. Rebeka sníva o tom, aby už konečne prišla zubná víla a zub jej za niečo vymenila. Napísala jej dopis, ukryla ho pod vankúšik, a tak spinká. V dopise sa víly slušne pýta ako sa volá a odkiaľ berie peniaze, ktorými platí deťom za zuby. Jej vraj nemusí doniesť peniaze, ale konečne radšej psa!
Splní sa jej tento sen? Možno. Prednedávnom som v novinách našla zaujímavý článok. Hľadajú sa dobrovoľníci, ktorí by si do svojich domov zobrali šteniatka labradorov a zlatých retreiverov na prvých 12 – 18 mesiacov ich života. Treba ich naučiť základnú disciplínu, voziť na výcvik, k veterinárovi, brať na prechádzky, na výlety autom, autobusom i Skytrainom; do hocijakého prostredia, teda aj do obchodu, k lekárovi, do školy, do práce, do kostola, jednoducho všade, kam človek bežne chodí. Po tých pár mesiacov treba psíka znovu odovzdať tam, odkiaľ prišiel - do Ottavy, kde bude pokračovať v špeciálnom výcviku vodcovských psov pre slepých ľudí. http://www.guidedogs.ca/puppywalking.htm
Už sme absolvovali aj pohovor a vraj nie je prekážka aby nám psa zverili. Možno o mesiac, o dva, podľa počtu psov i dobrovoľníkov budeme môcť začať. Aj podľa toho, či nepríde do cesty závažná zmena. Dúfajme, že nie. Upozornili nás, že najťažšia vec bude so psom sa rozlúčiť. Zatiaľ si to neviem predstaviť, ale hreje ma pocit, že ten „náš“ psík bude môcť niekomu pomôcť. Pre mňa najväčším problémom bude zbierať po ňom kakance... ale snáď sa tým nedám odradiť.
Pôvodne som mala podmienku: najskôr dom so záhradou a potom pes. Zdá sa, že tento sen nie je uskutočniteľný. Aspoň zatiaľ nie úplne. Záhradku sme totiž dostali, ba vlastne až dve – na dvoch rôznych miestach – v tzv. community gardens. Každá z nich má 10 metrov štvorcových. Dosť málo na to, aby si človek sľuboval veľkú úrodu v podobe zeleniny. Ale všade dookola sú iné záhradky, jedna na druhej, a nedá sa tam vyhnúť iným ľuďom. Ako náš malý štvorec zapadá do tejto veľkej ľudskej záhrady, uvidíme neskôr.
No a na záver tretiačka Vilma. Jej najnovším snom je byť raz astronautom! Pred dvomi mesiacmi sa v škole učili o vesmíre. Niekedy mám dosť kritický názor k spôsobu vyučovania na kanadskej škole, pretože sa tu učia málo a pomaly oproti tomu ako sme sa kedysi učili my na Slovensku. Keď však vidím, ako to Vilmu ešte stále drží, rozmýšľam o tom inak. V škole im o vesmíre pravdaže pani učiteľka niečo povedala. Mali aj špeciálnu prednášku s ukážkami ako planéty vo vesmíre fungujú. Sami si vymodelovali kúsok slnečnej sústavy. Sami si hľadali viac informácií v knihách a vypracovali krátku prácu. Nikto ich nič neskúšal pred tabuľou a nedal im test.
Vilma číta o vesmíre doteraz. Po dome lietajú meteory a kométy, našťastie len v slovnej podobe. Kladie mi otázky, ktoré mňa nikdy nezaujímali a neviem na ne väčšinou odpovedať. Hľadá si odpovede i na internete. Pozerá odlety rakiet a fotografie kozmonautov v beztiažovom priestore. Okrem toho, že dokáže vymenovať planéty, vie aj to, že Pluto bolo objavené v rovnakom roku ako sa narodila babka. Vie, ktorá planéta je najstudenšia a ktorá najhorúcejšia, ktorá najväčšia a ktorá najmenšia. Vie, že Venuša sa vzhľadom na iné planéty točí v opačnom smere. Vie, že prvý živý tvor vo vesmíre bol pes Lajka a čo sa s ním stalo. Pozná i mená Gagarin, Tereškovová, Remek a Bella. O usmiatom Neilovi Armstrongovi vie, že mu zomrela dvojročná dcérka na rakovinu mozgu a že sa rozviedol so svojou ženou. Ďalšie a ďalšie fakty, nové otázky. Okrem toho Vilma začala doma trošku cvičiť a jesť orechy, pretože astronauti musia byť múdri a silní. A vraj ak nebude môcť byť astronautom, tak bude aspoň astronómom, lebo aj keď cvičenie je poslabšie, hlavu na to iste má.
Dnes ju tato aj s Rebokou zobral do planetária vo Vancouveri – sny treba plniť po častiach. Akurát telefonujú, že sa mohli dotknúť naozajstného meteora, a že tam majú aj meteor z Československa, pomenovaný Vltavín. Videli WC pre kozmonautov. Aj skafander Michaela Collinsa. Ja som zostala doma kvôli zajtrajšiemu Pet scanu, pred ktorým treba trošku kľudový režim.
Karolovi sa snívalo, že som zasa zdravá a celá. Mne sa to už tiež snívalo, ale nielen kvôli tomu si idem zajtra po dobrú správu...
Verím, že po malých splnených snoch prídu na rad aj tie veľké!
