Jeho láska nie je hocijaká. Nie je to láska blázna na staré kolená. Ale keď Garth hovoril o malej štvorročnej pacientke, ktorú viezol asi štyrikrát, v očiach mal hviezdy.
Parmeleen (tak mi znelo jej indické meno) kvôli svojej rakovine len veľmi slabo vidí. Z malého nošteka jej trčia nejaké trubičky. Cestou do nemocnice, ktorá často trvá viac ako hodinu, celý čas rozpráva so svojou mamou i babkou, ktoré vždy idú s ňou. Aj keď Grath ich reči nerozumie ani slovo, cíti, že malá sa na nič nesťažuje. Keď sa jej po anglicky spýta ako sa má, vždy povie, že fajn.
Minulý týždeň s nimi v aute sedel aj dedko. Do nemocnice viezli veľkú tortu, lebo malá dovŕšila akurát štyri roky a chcela to osláviť so svojimi najbližšími. K tým patria aj lekári, sestričky a náhodní spolupacienti. Tešila sa, ako im jej torta bude chutiť.
Narodeninová návšteva na onkológii trvala namiesto dvoch hodín päť. Ale nie kvôli torte. Malá potrebovala transfúziu krvi. Krv ako Dar.
Jej mama Grathovi povedala, že za malú sa veľmi modlia a veria, že zasa bude zdravá. Potom urobia veľkú hostinu, na ktorú pozvú všetkých, čo im pomáhajú. Aj Gratha s manželkou.
Grathove hviezdy v očiach sa premenili na slzy.
Veľa zdravia, maličká!