Posledné mesiace, ale hlavne teraz pred voľbami, ťažko sa zorientovať v udalostiach na Slovensku. Tu je relatívny kľud, množstvo vecí vyriešených za posledné desaťročia. Človek si odvykol o politike počúvať a rozprávať každý deň. Keď poviem, že sa v Kanade žije v mnohom lepšie ako na Slovensku, nemyslím iba na materiálnu stránku. Rozdiel cítim hneď keď sa zdvihnem od internetových správ z domoviny a vyberiem sa von, do školy, do obchodu, či k lekárovi. Ako to krátko opísať? Ľudia sú spokojnejší, viac sa na seba vzájomne usmievajú. Mnohí sú ochotní druhým nezištne pomáhať; vraj chcú vrátiť spoločnosti z toho, čo od nej dostali.
Preto sa mi stále viac zdá, že skôr ako obyčajný človek dokáže rozdávať (úsmev, spokojnosť, toleranciu, peniaze), musí sa sám cítiť šťastný a aspoň ako tak zabezpečený aj po materiálnej stránke. Prílišný nedostatok ľudí stresuje a demoralizuje. Často počujem i čítam, že Slováci si závidia; teda tí, čo majú málo, závidia tým, čo majú viac a oveľa viac. Myslím, že je to často veľmi nespravodlivé obvinenie. Jednoducho, ľudia nie sú slepí. Vidia prílišné majetkové rozdiely a zdravým rozumom si ich nedokážu vysvetliť, prečo dvaja rovnocenní a schopní ľudia nemajú rovnaké šance. Komu sa zdá, že mal vždy málo, nikdy nebude mať pocit, že má niečo vrátiť a pomôcť druhým. Naopak, keď sa naskytne príležitosť, nenechá si ju ujsť; veď tak sa to robí. A potom zatĺkať a obviňovať druhých.
Od prvých demokratických volieb, keď ľudia verili a dúfali v lepší život, prešli roky. Veľa sa odvtedy zmenilo, a ešte viac by sa malo. Akosi veľmi to však bolí; nie všetky zmeny si obyčajný človek môže pochváliť. Celková situácia je … použijem slovo „chorá“. Mnohí ľudia sa kvôli sklamaniu chystajú voľby ignorovať.
Ja osobne by som za nikoho ruku do ohňa nedala. Ani za toho, koho poznám dlhé roky ako dobrého človeka. Ani za toho, kto vedľa mňa kľačí v kostole. Moc a peniaze považujem za príliš veľké pokušenie, ktorému nie každý odolá.
Lenže krajina vládu potrebuje. Voliť treba.
Nové voľby sú pre ľudí novou šancou zmeniť veci k lepšiemu. Voliť treba podľa najlepšieho vedomia a svedomia. A tí, ktorí sa vedia modliť, ešte aj s modlitbou. Táto modlitba nesmie ustať ani po voľbách. Nech by v nich „zvíťazil“ ktokoľvek, ľudia nesmú rezignovať. Veď modliť sa treba aj za „nepriateľov“; modlitbou, ale takou naozajstnou, sa môžu zmeniť. Ak novú vládu a poslancov budú sprevádzať iba svojím ohováraním či preklínaním, tak sa aj bude Slovensku dariť.
Človeku je možno uveriť ťažko, ale Bohu verím.
